Vstúpte do osvietenského kníhkupectva Antona Löweho

, 02.11.2018 09:00

V Bratislave je veľa kníhkupectiev, knižníc, čitateľov aj spisovateľov. Má to svoju dávnu tradíciu, o ktorej napísala Petronela Križanová v knižke Príbeh zabudnutého kníhkupectva (vydavateľstvo Detail). Ide o osud kníhkupca Antona Löweho, ktorý žil v 18. storočí a venoval sa v Prešporku knižnému „biznisu“.

Ukážka z knihy Príbeh zabudnutého kníhkupectva.
Ukážka z knihy Príbeh zabudnutého kníhkupectva. Autor: archív Petronely Križanovej

Boli sme zvedaví, čím tento osud upútal výskumníčku dejín knižnej kultúry: „Bádateľ má množstvo inšpirácií. Dejiny knižného obchodu v uhorskom prostredí sú jednou z čiastkových tém, zatiaľ pomerne neprebádanou. Venuje sa jej iba zopár kolegov u nás, v Maďarsku a aj v Česku. Ja sa dlhodobo zaoberám výskumom uhorského knižného trhu v poslednej tretine 18. storočia. Dôraz kladiem na obdobie tereziánskych a jozefínskych reforiem, ktoré aj do tejto sféry vniesli veľké množstvo zmien. Téma ma upútala dynamikou a množstvom neznámeho. Vieme o nej málo, ale má veľký potenciál. Najmä pokiaľ ide o formovanie európskeho komunikačného priestoru v období osvietenstva. Tému som spracovala čiastkovo cez kníhkupca Antona Löweho (1744 – po 1814?). Prisťahoval sa z nemeckého Ulmu a v Prešporku sa usadil na počiatku 70. rokov 18. storočia. Založil si rodinu, kníhkupectvo a vydavateľstvo, neskôr tlačiareň (1783). Chcela som, aby spracovanie témy bolo pútavé, umožnilo čitateľom takpovediac nazrieť za dvere osvietenského kníhkupectva, vydavateľstva i tlačiarne.“

To sa autorke aj podarilo. Ako vlastne pozháňala taký zaujímavý materiál? Kde ležal? „Je dnes rozptýlený vo fondoch pamäťových inštitúcií na území viacerých štátov (SR, ČR, Nemecko, Švajčiarsko, Maďarsko). Pátranie po ňom a jeho spracovanie trvalo pomerne dlho, asi 12 rokov, pričom ho stále nepovažujem za úplne ukončený.“

Sympatické je, že v Bratislave sa tak darilo knihám. Naozaj to tak bolo? Zostalo to mestu? „V období, v ktorom kníhkupec Löwe prišiel do Prešporka, bolo toto mesto sídlom centrálnych uhorských úradov. Zdržiavali sa tu významné šľachtické rodiny, sídlili školy. Konkurenčné prostredie na poli knižného obchodu sa ešte len začínalo formovať. Malo teda potenciál uživiť nových kníhkupcov, poskytnúť im odberateľské zázemie, ktoré presahovalo hranice Prešporka. Nezanedbateľná bola i blízkosť Viedne, kde mali prešporskí kníhkupci množstvo kontaktov. Ukázalo sa, že obchodné väzby prešporských kníhkupcov siahali do centier nemeckého knižného obchodu (Lipsko, Frankfurt). Vďaka nim dokázali svojimi klientom zabezpečiť širokú ponuku zahraničnej literatúry – povolenej i zakázanej. Uhorským autorom mohli zase ponúknuť vlastné tlačiarenské vybavenie, vydavateľsky zastrešiť ich diela. Bolo to živé mesto s množstvom možností, ktoré by sme mu dnes možno ani neprisudzovali. A či to Bratislave zostalo? Verím, že podnikavosť, kreativita a túžba uspieť na knižnom trhu, nie sú cudzie ani súčasným kníhkupectvám.“

Kniha upútala najmä „fajnšmekerov“, ale je to vzrušujúce čítanie – o tlačiarenskej a kníhkupeckej branži – aj pre širšiu verejnosť. Petronela Križanová písala zrozumiteľne a zasadila príbeh kníhkupca do živého prostredia. Bude v téme pokračovať, cíti inšpiratívny ohlas? „Zatiaľ sú ohlasy pozitívne, dúfam, že kniha sa bude dobre čítať každému, kto sa rozhodne venovať jej svoj čas. Chcela by som sa venovať ďalšiemu z prešporských kníhkupcov – Filipovi Ulrichovi Mahlerovi. Sledujem novinky, ktoré publikujú kolegovia vo výskume, stále je čo objavovať. Dúfam, že raz vznikne i monografia, ktorá by predstavovala syntézu dejín prešporského knižného obchodu. Je to nesmierne pútavá téma, ktorá ponúka množstvo paralel s prítomnosťou.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Prešporok #kníhkupectvo #Bratislava #Anton Löwe
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk