Bibliotéka vyťahuje nielen knihy, ale aj krivdy minulosti

Kým po minulé ročníky podujatia dominovali mená ako napríklad Nór Samuel Bjørk či švédska dvojica Hans Rosenfeldt a Michael Hjorth, tento rok sprievodný program veľtrhu zaostrí skôr na domácu scénu. „V minulosti sme tu mali zahraničných hostí zameraných práve na severské krimi, teraz budú bohatšie zastúpení najmä slovenskí autori reflektujúci historické alebo súčasné obdobie. Veľtrh navštívia aj známi redaktori ako Arpád Soltész či Veronika Homolová Tóthová, ktorí sa vo svojich novinkách venujú silným témam. Jedna z najzaujímavejších návštev však príde z Austrálie. Spisovateľka Heather Morrisová predstaví svoj bestseller Tetovač z Auschwitzu,“ približuje program za organizátorov veľtrhu Antónia Mištaľová.

Minulosť, ktorá sa derie von

„Lale začne ,prácuʻ. Pokúsi sa nedvíhať zrak. Naťahuje sa ku kúsku papiera, ktorý mu podávajú. Musí tie číslice preniesť na dievčinu, ktorá ho drží. Ona tam už má nejaké číslo, to však vybledlo. Vpichne ihlu do ľavého predlaktia, vykresľuje číslicu 3, usiluje sa byť jemný. Vytečie krv. Ale ihla nevošla dosť hlboko, musí to číslo vykresliť znovu. Dievčina sa nemyká, no Lale vie, že jej spôsobuje bolesť.“ Kniha Tetovač z Auschwitzu vychádza zo skutočného príbehu Laleho a Gity Sokolovcov – dvoch slovenských Židov, ktorí prežili koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau a po vojne si našli nový domov v Austrálii. O svojej minulosti takmer celý život mlčali, na sklonku života sa však Lale Sokolov rozhodol svoj príbeh vyrozprávať. Heather Morrisová ho divákom sprostredkuje aj v piatok o 18. hodine počas besedy na pódiu Panta Rhei.

O ťaživej minulosti sa rozhovorí aj ďalší významný hosť Bibliotéky – rakúsky reportér, spisovateľ a prekladateľ Martin Pollack, ktorý v sobotu o 14. hodine predstaví na tom istom pódiu svoju knihu Smrť v bunkri. „Zdedil som po ňom niečo? Nesiem v sebe kus z neho?“ pýta sa spisovateľ v diele, v ktorom sa vyrovnáva s nacistickým pozadím svojho otca. Ten ako príslušník jednotiek SS slúžil aj na Slovensku a v okolí Ružomberka po potlačení Slovenského národného povstania. Na starosti mal vyhľadávanie a likvidáciu Židov a ľudí, ktorí ich skrývali.

Aj keď ide o mimoriadne osobnú tému, podľa Pollacka sa tieto veci nedajú večne obchádzať. „Nedá sa to vyriešiť tak, že si ako spoločnosť povieme – začnime odznova, od nuly. V Nemecku, Rakúsku, Poľsku, na Slovensku – všade musíme spoznať a hlavne pochopiť, čo sa stalo. Veď koľko vlastne vieme o tom, prečo sa naši starí a prastarí rodičia stali nacistami? Neboli to diabolskí ľudia, boli úplne normálni. Ale vplyvom okolia, spoločnosti, v prípade mojej rodiny napríklad aj buršáckeho spolku, sa dostali tam, kde sa dostali. Tomuto procesu dnes jednoznačne musíme porozumieť,“ priblížil autor pre Pravdu v roku 2016, keď bol hosťom knižného festivalu BRaK.

Cena pre ženskú poéziu aj drámu

Začiatok Bibliotéky bol opäť slávnostný. Otvorenie podujatia už po 12. raz patrilo udeľovaniu Ceny Bibliotéky, ktorá tento rok priniesla výraznú novinku. Po prvý raz sa odborná porota rozhodla oceniť dve ženské autorky – Veroniku Dianiškovú za knihu básní Správy z nedomovov a Michaelu Zakuťanskú za knihu „tragikomédií“ Prešovská trilógia. Ako sa zhodla porota, „v Dianiškovej písaní sa prírodná lyrika dômyselne prepája so sociálne scitliveným pohľadom na ľudí vytlačených na okraj spoločnosti a ponúka ich portréty načrtnuté len v náznakoch, jemne, a predsa precízne a pôsobivo“. Michaelu Zakuťanskú zase vyzdvihuje pre „ironické sondy do života mileniálov“, ktoré presahujú generačnú výpoveď. S ocenenými autorkami sa následne mohla verejnosť stretnúť počas besedy na pódiu Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenska a Literárneho informačného centra (ZVKS a LIC).

Knižný veľtrh Bibliotéka je nepochybne masová akcia a ako taká sa napriek vznešenému cieľu – propagácii kníh a kníhkupcov – nedokáže vyhnúť negatívnym účinkom. Poukázať na to, že podujatie nemá byť výpredajom lacných kníh, sa už minulý rok svojou účasťou snažili vydavateľstvá Artforum a Absynt. Na Bibliotéku sa vracajú aj tento rok. Podľa Moniky Kompaníkovej z vydavateľstva Artforum ide okrem BRaK-u o jediné miesto, kde o sebe môžu dať vedieť širokej verejnosti. „Chodí tam množstvo ľudí, ktorých možno na iných podujatiach nevidíte. Je to veľká príležitosť. Ako menšie vydavateľstvo si môžete platiť inzerciu, čo si však nemôže dovoliť každý, alebo zaplatiť bilbordy, čo zase nechceme. Ako minulý rok aj tento rok sa posnažíme v nie veľmi útulných priestoroch vytvoriť príjemné útočisko adekvátne našim titulom,“ dodáva Kompaníková.

Bibliotéka okrem iného ponúka aj rad zaujímavých podujatí pre deti a mládež. V rámci diskusií zaostrí nielen na tvorbu spisovateľov, ale aj na rôzne témy ako napríklad novinky v autorskom zákone či to, ako sa v slovenskom prostredí darí elektronickým knihám. Súčasťou veľtrhu bude opäť aj výstava vzdelávania a didaktickej techniky Pedagogika, zameraná na prezentáciu učebníc, vzdelávacích softvérov a školských pomôcok.