Samozrejme, že taká udalosť, ako vznik republiky „na zelenej lúke“, dáva podnetov k mýtom viac ako dosť. Proces vzniku nového štátneho útvaru nebol tradičný, viac pôsobila ľudská vôľa než prirodzený vývoj v čase, a to dáva priestor rôznym výkladom a úvahám. Vladimír Liška dal svojej publikácii názov Vznik Československa 1918 a podtitul Fakty, mýty, legendy a konšpirácie. Čo viac si môže čitateľ želať?
V pomerne útlej knižke má všetko pod jednou strechou, aspoň v stručnosti. Autor píše o tom, čo sa stalo a čo sa o tom hovorilo, ako sa udalosti interpretujú. Nič netvrdí, len zhŕňa a ponecháva na čitateľovi, aby si utvoril názor sám. Kto teda zbiera literatúru týkajúcu sa vzniku Československa, má raritný úlovok! Spisovateľ Vladimír Liška je totiž známy „záhadológ“, čo je oficiálny titul pre autorov, ktorí sa púšťajú do nerozuzlených tém a pokúšajú sa odhaliť tajomstvá. Liška je ročník 1955 a patrí k popredným českým autorom. Študoval na Karlovej univerzite v Prahe históriu a český jazyk. Vymyslel alebo obohatil rôzne zaujímavé projekty.
Zaujíma sa o ufológiu a parapsychológiu. V jeho životopise v knižke sa uvádza, že koncom minulého storočia patril k zakladateľom československej archeoastronautickej asociácie, ktorá sa zaoberala rôznymi nadprirodzenými javmi. Teraz sa však špecializuje najmä na historické záhady. K jeho literárnym obľúbencom patria Souček, Lem, Clarke, Däniken, čo čosi prezrádza o jeho vkuse a natureli. Takže – ak človek s takýmto zameraním píše o vzniku republiky, má to zvláštne čaro! A ako túto svoju knižku Liška komponoval? V prológu vyštartoval známym heslom Za cisára pána… To v istej chvíli prestalo platiť a začal sa nový život. Samozrejme, že si všíma troch ľudí, ktorí boli vtedy najdôležitejší: Masaryk, Beneš, Štefánik. Jedna z kapitol je špeciálne venovaná Štefánikovi, lebo táto historická postava stále nesie vo svojom príbehu aj otázky. Liška ich nastoľuje v plnej miere a skúma okolnosti generálovej smrti.
Pútavý je napríklad názov kapitoly Hrdinovia a konšpirátori: Sú ľudia, ktorí hrdinsky konajú a sú konšpirátori. Ako sa kto kým stáva? Liška skúma situáciu z nečakaných uhlov pohľadu. Ide až na začiatok a kladie si otázku, ktorá v čase zrodu štátu musela prenasledovať mnohých: Nová republika a čo ďalej? Nebolo to jednoduché rozhodnúť. A dalo sa vôbec premyslene postupovať? Čo všetko pôsobilo? Dejiny sú nejednoznačné, ale historici hľadajú fakty a majú snahu konštatovať pravdu. Záhadológ sa skôr pýta. Napríklad v kapitole Dvadsiaty ôsmy október – revolúcia, alebo prevrat? Otáznikom sa končí aj názov kapitoly Mýtus národného víťazstva?
Pre čitateľa je príjemné spolu so spisovateľom uvažovať, brať do úvahy fakty aj mýty. Vytvárať si obraz o minulosti, nielen podľa oficiálnych zdrojov, ale aj z toho, čo si o tom všetkom hovorili a mysleli ľudia. Autor poctivo uvádza literatúru, ktorú použil, a tak dáva čitateľom do rúk aj kľúč k tomu, aby si tému študovali ďalej, aj z iných prameňov. Vznik Československa bola udalosť, ktorá stále inšpiruje autorov. A to je dobre, lebo štátom sa lepšie darí, ak majú hniezdo dobre vystlané historickou literatúrou o sebe samých.