Zrodilo sa v uliciach Bratislavy, konkrétne v hlave židovského športovca Imiho Lichtenfelda, ktorý už nechcel ďalej nečinne sledovať, ako sa spoločnosťou šíria antisemitské nálady. Príbeh človeka, ktorého židovská obec vníma ako svojho hrdinu, inšpirovala aj zosnulého spisovateľa, filmára a scenáristu Petra Krištúfka, ktorý sa rozhodol zvečniť ho v podobe komiksového príbehu Bitkár.
Peter Krištúfek predčasne zomrel v apríli 2018 vo veku 44 rokov na následky tragickej dopravnej autonehody. Slovko predčasne sa však v jeho prípade neviaže len na počet krížikov na chrbte, ale aj na množstvo rozrobenej práce, ktorú po sebe všestranne zameraný umelec zanechal. Dokončoval scenár filmu podľa vlastnej knihy Ema a Smrtihlav, dopísal ďalšiu knižku Lady Xanax, pán Snehulienka a ja a okrem iného pripravoval aj grafický román o spomínanom židovskom „bitkárovi“ Lichtenfeldovi. Na komikse s ním spolupracovali aj grafický dizajnér Palo Bálik a ilustrátor Tomáš Klepoch, ktorí sa rozhodli začatú prácu dokončiť.
Imaginárny dozor
„Niekoľko mesiacov sme boli s Palom Bálikom celkom paralyzovaní. Nedokázali sme ani len premýšľať o tom, čo bude ďalej. Práce sa zastavili, no neskôr sme sa trochu otriasli. Scenár od Petra Krištúfka bol síce dokončený, no proces tvorby si vyžaduje neustálu diskusiu a dolaďovanie textu, obrazu aj dizajnu. Čakal nás ešte kopec práce, no nikdy nám nenapadlo, že to nedokončíme, práve naopak. Cítili sme, že to chceme urobiť najlepšie, ako dokážeme, presne tak, ako keby tam Peter stále bol. Imaginárne sme s ním všetko v hlave diskutovali. Spočiatku to bolo takmer nemožné a prvé otázky zostávali bez odozvy, no mám pocit, že sa to zlepšilo,“ spomína pre Pravdu na neľahký návrat k práci výtvarník Tomáš Klepoch.
Foto: Katarína Hudáková
Obaja cítili obrovskú zodpovednosť, nielen voči priateľovi a kolegovi Petrovi Krištúfkovi, ale aj voči silnému príbehu rodáka z Bratislavy (1910, vtedajšie Rakúsko-Uhorsko) Imiho Lichtenfelda. Ten sa v temných časoch výrazne zasadil o ochranu bratislavskej židovskej komunity a rasistickým agresorom dával ručne-stručne najavo, kam patria ich nenávistné prejavy. „Jeho príbeh obnažuje malosť, ktorú môžu obyvatelia nejakého národa nie svojou vinou pocítiť, no zároveň je silný v tom, že aj keď sa nachádzal v beznádejnej situácii, radikálov, ktorí mali podporu zo strany Slovenského štátu, sa nezľakol a vedel si to s nimi vybaviť. Spoločne s ním v Bratislave pôsobili aj ďalšie legendy zápasníctva ako napríklad David Unreich, ktorý neskôr emigroval do Ameriky. Združovali sa okolo slávneho židovského zápasníckeho klubu ŠK Makabea. Títo chlapci vytvorili domobranu, nedali sa šikanovať nejakými ,ľudáčikmiʻ a postavili sa im na odpor,“ pripomína Klepoch.
Lichtenfeld neskôr unikol pred smrťou do Izraela, kde napokon sformoval základy bojového umenia Krav Maga. To je postavené na princípe sebaobrany a boja z blízka, pričom bolo špeciálne vyvinuté pre izraelské obranné sily. Vďaka tomu, že jeho techniky dokáže veľmi rýchlo zvládnuť aj začiatočník, sa neskôr preslávilo po celom svete.
Komiksom k mladým ľuďom
Tvorcovia grafickej novely mali už od začiatku jasný cieľ. Netradičným spracovaním chceli inšpiratívny príbeh priblížiť čo najširšej vrstve verejnosti, no najmä mladým ľuďom. „Citlivo vnímame súčasnú situáciu, či už vo svete, alebo na Slovensku. To, akým spôsobom extrémistické a populistické hlasy ovplyvňujú najmä mladú generáciu. Chceli sme im priniesť hrdinu, ktorý mal rovnako ako každý svoje chyby, ale dokázal sa postaviť zlu. A zároveň to spraviť aj trochu odľahčenejšou formou. Na školách sa tomuto obdobiu nevenuje dostatočná pozornosť, no my prinášame konkrétny hrdinský príbeh, na ktorý sa môžu emočne napojiť,“ tvrdí Klepoch, ktorý sa napriek dlhoročným skúsenostiam v úlohe komiksového tvorcu ocitol ako elév.
„Ani jeden z nás nie je komiksový tvorca, a tým pádom sme sa na začiatku všetci traja ocitli v nejakom cudzom vesmíre, o ktorom sme vedeli len povrchne. Samozrejme, nejaké komiksy sme už poznali, ale keď človek začne sám tvoriť, je to niečo celkom iné. Často išlo o systém pokus – omyl. Scéna u nás navyše nemá takú hlbokú tradíciu a kontinuitu ako v susednom Česku, aj keď pozitívne výnimky už existujú. Prechádzali sme množstvom podobných diel, ktoré sa venujú závažným či historickým témam, no napokon sme sa rozhodli, že komiks prizná, že vzniká takpovediac na zelenej lúke,“ priblížil umelec líniu konceptu, ktorá by v sebe mala kombinovať klasický komiks s undergroundovým prístupom. V súčasnosti vzniká aj vďaka Fondu na podporu umenia v ateliéroch bratislavskej Novej Cvernovky prototyp knihy. Ako však Klepoch sľubuje, na pultoch kníhkupectiev by sa mal Bitkár objaviť už čoskoro.
