Foto: Martina Kotláriková
„Nikdy som to nechcel redukovať na nejaké jedno posolstvo. Nikoho sa nesnažím o ničom presvedčiť, iba…“ znie nedokončená odpoveď hlavného rozprávača v knihe Maus na otázku, aký odkaz chcel svojím čitateľom predať. „Mnoho mladých Nemcov má už príbehov o holokauste po krk! Stalo sa to všetko predtým, než sa narodili. Prečo by sa mali cítiť vinní?“ pýta na malom obrázkovom políčku autora novinár. „To neviem posúdiť…“ krčí rozprávač v maske myši plecami, „ale mnoho korporácií, ktoré za nacizmu prekvitali, sú dnes bohatšie ako kedykoľvek predtým. Neviem. Možno by mali všetci cítiť vinu. Všetci! A navždy.“
Prvá časť komiksu Maus vyšla v septembri 1986 a zožala veľký úspech u čitateľov aj kritiky. Art Spiegelman sa v ňom rozhodol vyrozprávať životný príbeh svojho otca Vladka – poľského Žida, ktorý vďaka vynaliezavosti a vytrvalosti dokázal prežiť holokaust. V diele však zaostril aj na vlastných démonov, predovšetkým komplikovaný vzťah s otcom, ale aj samotný proces tvorby dnes už kultového grafického románu. Jednotlivé rasy zobrazil ako zvieratá – mačky sú Nemci, myši Židia. Druhý diel vyšiel v roku 1991 a o rok neskôr už Maus získal Pulitzerovu cenu ako prvý grafický román v histórii.
Dnes je komiks preložený do viac ako tridsiatich jazykov. Slovenskí čitatelia ho mohli poznať aj z českého prekladu, v ktorom ako súborné dielo (1. a 2. diel) vyšiel v roku 2012. Za jej slovenským súborným vydaním stojí Peter Michalík, pre ktorého je Maus vôbec posledným projektom pod vydavateľskou a festivalovou značkou BRaK. O preklad sa postaral prozaik, prekladateľ a publicista Tomáš Hučko. Dôvodov na to, prečo mal vyjsť aj v slovenskej verzii, je podľa neho viacero.
Foto: Vydavateľstvo BRaK
„Vydavateľstvo BRaK už predtým vydalo knihu, ktorá už vyšla v češtine. Príkladom je aj minuloročná kniha Walden, ktorú som zhodou okolností takisto prekladal ja. Keď niečo vyšlo v češtine, ešte to neznamená, že tomu budú všetci čitatelia rozumieť. Náš jazyk si navyše zaslúži vlastnú verziu. Prekladom dôležitých knižiek kultivujeme slovenčinu. Maus je zároveň určený mladým ľuďom a z vlastnej skúsenosti viem, že mnohí z nich dnes len veľmi neradi čítajú po česky,“ priblížil Hučko.
Keď ho vydavateľstvo s ponukou preložiť Mausa oslovilo, neváhal ani sekundu. „Mal som aj veľmi osobný dôvod, pretože mám pocit, že extrémizmus naberá na sile nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Knižka je preto dnes rovnako dôležitá ako v čase svojho vydania,“ prezradil prekladateľ, ktorý sa po prvý raz zoznámil s Mausom asi pred 15 rokmi. Už vtedy ho silný komiksový príbeh upútal. „Maus ma zaujal po rôznych stránkach, či už išlo o vizuálne spracovanie, alebo kreatívny prístup k téme. No musím priznať, že väčší emocionálny zásah prišiel až teraz, keď som knihu opäť veľmi poctivo čítal,“ dodal.
Prirovnaniami k zvieratám Spielgelman podľa Hučka využil princíp, aký fungoval aj v diele Georgea Orwella Zvieracia farma. „Aj Orwell vďaka nim veľmi dobre vykreslil nástup totality a myslím, že Spielgelmanovi sa to pri Mausovi podarilo na rovnakej umeleckej úrovni. Zvieracia farma je kniha, ktorá sa dnes číta na stredných školách, a verím, že Maus bude mať rovnaký úspech aj na Slovensku.“
