Foto: IKAR
„Skoro ráno tam, v noci späť a dvakrát denne vytiahnuť cestovný pas. Pendlovanie ako život, pendlovanie ako nočná mora. A rodičia si mysleli, že ich deti žijú sen. Veď o ňom snívali oni, intenzívne, a ešte aj toľko desaťročí. Sloboda, v ktorej sa mnohí stratili celkom na začiatku, ešte predtým ako smeli dospieť.“
Hlavný hrdina knihy Pendleri, sociológ Martin Knauer dostáva ponuku, aby sa autorsky podieľal na dokumente, ktorý sa má venovať zmene pohraničnej oblasti, ale aj téme slovenskej dvojdomosti. Na základe ponuky, kontaktuje ľudí, s ktorými v 90. rokoch študoval najskôr v pohraničnej dedinke Kittsee, potom vo Viedni.
Vďaka rekonštrukcii vlastnej minulosti, spomienkam bývalých kamarátov z kupé sa mu opäť začínajú oživovať obrazy, kedy ako mladý každý deň pendloval, kedy stretol Annu, dcéru podnikateľa z východného Slovenska, ktorá jedného dňa zmizla. Po rokoch sa pokúša nájsť čo najviac už časom oslabených indícii, aby sa pomocou nich pokúsil zrekonštruovať minulosť. Aby našiel odpovede na otázky, ktoré sa celé roky snažil vytesniť.
Pozrite si VIDEO, čo o knihe hovorí autorka:
Vďaka Tamarinej osobnej skúsenosti sú roky, kedy sa tisíce Slovákov po otvorení hraníc rozpŕchli do zahraničia s túžbou po slobode a lepšej budúcnosti, opísané veľmi podmaňujúco. A autenticky. Pútavo.
Ona sama v tom období dvakrát denne ukazovala cestovný pas na hraničných prechodoch.
Pendleri však nie je len osobná spoveď. Skôr ide o pohľad do životov a duší viacerých ľudí. Je to zaujímavý mix tichých, umlčaných, či celkom hlučných hlbokých a jedinečných výpovedí.
„Kniha vznikala v mojej hlave niekoľko rokov a keďže je to azda najosobnejšia próza, pristupovala som k celému spracovaniu témy dôkladne,“ spomína Tamara Šimončíková Heribanová. „Patrila som do generácie detí, ktoré z jedného dňa na druhý vymenili školské slovenské lavice za rakúske. Stali sme sa súčasťou cudzieho školského systému, cudzieho priestoru, ktorý sme sa čo najlepšie snažili pochopiť a ovládnuť. Priskoré vykorenenie z domáceho prostredia, priveľká sloboda vo víre neznámeho sveta prispela k tomu, že mnohí nezvládli dospievanie. Na začiatku svojej cesty urobili činy, ktoré by asi nikdy nespravili, ak by neboli vo svojom dospievaní tak veľmi osamotení.“
Foto: IKAR
Tamara Šimončíková Heribanová
Autorka próz Predavačky bublín, Bola to len láska, Malá doba ľadová a kníh pre deti Misia Eva, prísne tajné a Misia Eva v Thajsku, ktoré boli zaradené medzi najkrajšie detské knihy Slovenska. Jej poviedky boli preložené a publikované v antológiách a časopisecky v Rakúsku, Holandsku, Srbsku, Česku, Portugalsku a na Taiwane.
Osem rokov pracovala v časopise EMMA, jej rozhovory, reportáže, eseje a stĺpčeky vyšli v ELLE Czech, GQ Portugal, VOGUE Portugal a VOGUE Czechoslovakia. Tamara študovala komunikačné vedy a žurnalistiku na viedenskej univerzite, germanistiku na univerzite v Utrechte a marketingovú komunikáciu na Univerzite Komenského. Je internou doktorandkou v Ústave svetovej literatúry SAV. Od roku 2011 je členkou Slovenského centra PEN, ambasádorkou literárneho geocachingového projektu Knihobežník, od roku 2013 členkou redakčnej rady literárneho dvojmesačníka pre mladú literatúru a umenie Dotyky. V roku 2012 sa spolupodieľala na knihách Příběhy ve znamení touhy a v rámci projektu AVON proti domácemu násiliu na knihe V dobrém i zlém a ještě horším.
Je organizátorkou mnohých literárnych workshopov, besied na základných a stredných školách, gymnáziách a univerzitách. V posledných rokoch sa popri literatúre a publicistike venuje popularizácii tradičných odevov. Momentálne pod hlavičkou VOGUE Portugal vedie projekt Back to the roots (sociohistorický vývoj tradičného odevu a semiotika krojov v Portugalsku).
Tamara žije s dcérou a manželom v Lisabone.
