Myšlienky a názory Ilju Zeljenku odkryje nová kniha

Tvorbu a myšlienky významného slovenského hudobného skladateľa Ilju Zeljenku približuje nová publikácia Hudobného centra. Dvojzväzkový titul Ilja Zeljenka - Rozhovory a texty je prvou komplexnou publikáciou venovanou osobnosti slovenskej hudobnej avantgardy druhej polovice 20. storočia.

11.12.2018 07:00
ilja zeljenka Foto: ,
Ilja Zeljenka (21. december 1932 – 13. júl 2007).
debata

Mnohé z umelcových textov vychádzajú po prvý raz a dopĺňajú ich jeho básne i ďalšia prozaická tvorba. Komplexný pohľad na umelca prináša čitateľom editor publikácie skladateľ Vladimír Godár. Ako ďalej agentúru SITA informovala Veronika Štubňová z Hudobného centra, knihu slávnostne predstavili v utorok 11. decembra v koncertnej sieni Dvorana v sídle Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení na Zochovej ulici v centre Bratislavy. Na prezentácii zaznejú príhovory viacerých osobností, ktoré boli v osobnom alebo pracovnom kontakte so skladateľom. Súčasťou bude aj vystúpenie klaviristky Magdalény Bajuszovej. Publiku zahrá výber zo Zeljenkovho diela 24 prelúdií pre klavír.

Kniha Ilja Zeljenka – Rozhovory a texty vznikla so zámerom zdokumentovať vyjadrenia a názory Ilju Zeljenku, ktoré sprevádzali 57 rokov jeho skladateľskej práce. Prvý diel, nazvaný Rozhovory prináša obraz Zeljenku ako diskutéra, ktorý bol ochotný vždy a s kýmkoľvek nadviazať rozhovor nielen o vlastných snaženiach a cieľoch, ale aj o snaženiach a cieľoch slovenskej hudobnej kultúry. Čitatelia v prvej časti dvojzväzkovej publikácie nájdu skladateľove rozhovory pre tlač. Nechýbajú ani rozhovory s Alexandrom Moyzesom, ktoré Zeljenka uskutočnil počas posledného roku Moyzesovho života. Sú to dialógy dvoch skladateľských osobností o skladateľskej poetike a spoločenských súvislostiach, ktoré stáli v pozadí vzniku slovenskej hudobnej moderny. Prvý diel obsahuje i prepis zvukových záznamov na rôzne hudobné témy, ktoré editor získal počas návštev Ilju Zeljenku na jeho chate v Harmónii, avizuje publikáciu Hudobné centrum.

Druhý zväzok s názvom Texty obsahuje zväčša Zeljenkove publikované texty, ktoré sú rozčlenené do troch hlavných celkov. Prvý celok „Hudba a spoločnosť“ prináša texty venované rozmanitým aspektom hudobného umenia, recenzie, úvahy, prejavy, odpovede na anketové otázky, pozdravy k jubileám, blahoželania a rozlúčky. Druhý celok „Hudobná poetika“ je venovaný textom, ktoré vznikli v súvislosti s komentovaním vlastného skladateľstva. Tretia časť Textov približuje poetickú a spisovateľskú stránku Zeljenku, ktorý sa v niektorých životných obdobiach venoval aj písaniu básní. Celok svojich básní sám Zeljenka nazval Radostná samota. Básne vyšli v roku 2008 v knižnej edícii časopisu Fragment pod názvom Spoveď o dráme. Publikácia sa snaží o súborné vydanie Zeljenkovej poézie a rešpektuje aj autorovo grafické členenie jednotlivých básní, dodalo Hudobné centrum s tým, že knihu dopĺňajú podrobné informácie o Zeljenkovom skladateľskom diele a živote.

Ilja Zeljenka, rodák z Bratislavy (21. 12. 1932 Bratislava – 13. 7. 2007 Bratislava), súkromne študoval harmóniu a kontrapunkt a hru na klavíri už počas gymnaziálnych štúdií. V roku 1956 ukončil štúdium kompozície na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave u Jána Cikkera. Bol dramaturgom Slovenskej filharmónie (1957 – 1961) a Československého rozhlasu (1961 – 1968). V roku 1973 ho vylúčili zo Zväzu slovenských skladateľov, dlho platil zákaz hrať jeho hudbu. Po novembri 1989 sa vrátil na oficiálnu scénu, bol predsedom Slovenskej hudobnej únie, prezidentom Medzinárodného hudobného festivalu Melos Étos (1990 – 1991) a na VŠMU vyučoval kompozíciu.

Skomponoval množstvo hudobných a hudobno-dramatických diel. Je tvorcom opier Bátoryčka a Posledné dni Veľkej Moravy, deviatich symfónií, klavírnych sonát, sláčikových kvartet, scénických pašií a mnohých koncertných a komorných kompozícií. Skomponoval hudbu k stovke hraných a dokumentárnych filmov, medzi ktorými sú aj v zahraničí známe tituly ako Slnko v sieti, Panna zázračnica, Drak sa vracia alebo Nylonový mesiac. Experimentoval s elektroakustickou a konkrétnou hudbou, aleatorikou. Osobitne sa inšpiroval folklórom. Už v mladom veku získal svojou tvorbou rešpekt rovesníkov. V krátkom čase sa z neho stala vedúca osobnosť slovenskej hudobnej avantgardy. Jeho neopakovateľný rukopis sa vykryštalizoval v 70. rokoch. Neúnavne presadzoval nové kompozičné postupy. Do konca svojich dní si zachoval postavenie originálneho a neobyčajne plodného tvorcu.

Jeho diela Osvienčim, Hry pre 13 spevákov či Musica slovaca sa stali pevnou súčasťou slovenského kultúrneho a hudobného dedičstva. Zeljenkovu tvorbu ohodnotili viacerými cenami a vyznamenaniami, napríklad Cenou ministra kultúry SR za celoživotnú tvorbu (2002) a Cenou predsedu Národnej rady SR (2007). Prezident SR Andrej Kiska udelil tento rok Iljovi Zeljenkovi štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam.

debata chyba
Viac na túto tému: #hudobný skladateľ #Ilja Zeljenka #Musica Slovaca