Kniha týždňa: Bratislava - mesto s názorom

Bratislava má metro. To metro má štrnásť zastávok. Spája nielen mesto cez oba brehy Dunaja, ale prechádza aj časom.

13.12.2018 12:00
debata
Michal Hvorecký, Simona Čechová: Bratislava, čarovná metropola

Od minulosti cez prítomnosť do budúcnosti, až do roku 2119. Nie je to naozaj tak, ale mohlo by byť. Píše sa o tom v prvej ilustrovanej knihe o našom hlavnom meste Bratislava, čarovná metropola. Spoločné dielo spisovateľa Michala Hvoreckého, ilustrátorky Simony Čechovej a vydavateľa Petra Michalíka predstavuje Bratislavu ako mesto s názorom a pamäťou, pričom sa sústredí na jeho dobré stránky.

Hradný kopec, vinohrady, Petržalka s panelákmi, Chatam Sofer, Messerschmidt, ale aj vietnamská polievka na Miletičke, to všetko je Bratislava. Deti ju spoznávajú, dospelí si pripomínajú. Na obálke sú ilustrácie dominánt mesta, aj tých mierne zabudnutých – Bratislavský hrad, Kamzík, staromestská radnica, obrátená pyramída rozhlasu, Stará tržnica aj petržalské paneláky.

Netradičný bedeker

Kniha môže fungovať aj ako netradičný bedeker, a to práve vďaka príjemnej mystifikácii, ktorú zatraktívňujú výrazné ilustrácie cez celé dvojstrany. Bratislava má metro so štrnástimi zastávkami. Čo zastávka – to nová kapitola – to iné miesto či štvrť v meste. S hlavnými hrdinami príbehu sa čitatelia zoznámia hneď na prvej zastávke metra, na Čarovnej. Tam, v Starom Meste niekde pod Hradom, býva dedko, „starý Prešporák“. Jeho dom so záhradou a strašidelnou pivnicou je síce čarovný, ale nemá wifi. Vnučka Alma sa teda musí zabaviť inak ako s tabletom. A keďže má na dva týždne pricestovať bratranec Damián s plánom preskúmať Bratislavu, program je jasný. Deň čo deň budú prechádzať tajomným metrom, zastávku po zastávke, a spoznávať Bratislavu. Alma, Damián na skejte, dedko a jeho africký ježko.

Začali na Dunajskej, kde videli Dunaj s Mostom SNP a Ufom, Propeler a Lafranconi. Zastávka Tajomná je v Podhradí s bývalým židovským getom, vedie cez Zuckermandel a Vydricu. Z Vinohradskej sa dá spraviť pekná túra z Kamzíka na vinohrady a tak sa zoznámiť s malokarpatským oblúkom, ktorý je tiež súčasťou mesta. Vilová vedie k potulkám uličkami pod Slavínom, zavedie ich do Horského parku a na Kalváriu.

Miletičku predstavujú autori ako „trhovisko – mesto v malom“, kde počuť okrem slovenčiny aj maďarčinu, bulharčinu a aj vietnamčinu. Zastávka Opera vedie ku kultúrnym pamiatkam v centre mesta, k Slovenskej filharmónii aj Slovenskej národnej galérii. Paneláková je zastávka v Petržalke. Autori ju vidia ako „sídlisko s atmosférou“, upozorňujú na Chorvátske rameno a Sad Janka Kráľa. Korzo je plné bratislavských kaviarní a v nich majú – okrem iného – fajné bratislavské rožky s ich štyristo rokov starou históriou. Cezpoľná sa točí okolo Hlavnej vlakovej stanice, Hraničná upozorňuje na výnimočnú polohu Bratislavy s blízkosťou Rakúska a Maďarska.

Zastávka Nežná má symbolický názov. Keďže vedie cez Šafárikovo námestie a Námestie SNP – miesta, ktoré boli a sú svedkami prelomových udalostí našej spoločnosti – upozorňuje práve na minulosť a dôležitosť si ju pripomínať. „Nebojte sa a nemlčte,“ učí deti na týchto miestach dedko. Navštívili aj zastávku ZOO, aj keď dedo nemá rád zoologické záhrady a ani zvieratá nie, no výlet spojili s Botanickou záhradou a Karloveským ramenom. A posledná zastávka je Budúcnosť s Bratislavou o sto rokov, aká bude či aká by mohla byť v roku 2119. „Našťastie, naďalej pretrvali štyri základné časti mesta: Hrad, dóm, rieka a Miletička! A naďalej zostali tí najdôležitejší – Bratislavčania. Mesto tvoria ľudia, ktorí v ňom žijú, študujú či pracujú, napriek všetkému ho milujú, vychovávajú v ňom deti, starajú sa o psy, mačky či ježkov a snívajú svoje sny.“

Dedov pútavý dejepis

Kniha Bratislava, čarovná metropola môže fungovať naozaj na viacero spôsobov. Okrem bedekra aj ako náučný text, ktorý deti ľahkou formou naučí viac o hlavnom meste. Nositeľom informácií, zaujímavostí z minulosti aj večných právd je dedo. Tvrdí, že „kto má rád mesto, ten sa v ňom rád prechádza“. A tak sa v ňom prechádza spolu so svojimi vnúčatami a s africkým ježkom.

Učí ich, ako sa na isté miesta pozerať, ako ich vnímať v súvislostiach, čo je dobré o nich vedieť z histórie, pretože to všetko upevňuje náš vzťah k mestu, v ktorom žijeme. Že Bratislava sa kedysi volala Pressburg, že v nej bolo židovské geto, škola ješiva a kto to bol Chatam Sofer či Franz Xaver Messerschmidt. Prečo boli pri sútoku Dunaja a Moravy pred 1989 ostnaté drôty, čo znamenala nežná revolúcia a aké udalosti nám pripomínajú fotografie Ladislava Bielika.

Dedo spomína na snehovú kalamitu v roku 1987, aj na zamrznutý Dunaj v roku 1946, aj na povodne. Nehovorí však len o minulosti, prihovára sa deťom aj s presahom do súčasnosti, v realite mesta – na Námestí SNP hovorí o jari 2018, keď ľudia vyšli do ulíc na počesť zavraždeného novinára Jána Kuciaka, ukáže deťom inštaláciu Pasáž výtvarníka Mateja Kréna v Pálffyho paláci a na Miletičke ich zoberie na silný ázijský vývar s rezancami, na polievku phobo.

Dedov dejepis je niečím viac ako bežným dejepisom. Okrem faktov pripomína aj to, čo pripomínať treba, čo je dobre vedieť a cítiť. Pri Hlavnej vlakovej stanici hovorí, že kedysi v Bratislave žili pokope Maďari, Nemci, Židia a Slováci. „Skoro každý je tu odinakiaľ, čo metropole dodáva čaro.“ A "nie je dôležité, odkiaľ si, ale či máš mesto, v ktorom žiješ, rád a záleží ti na ňom. Pestrosť prináša radosť“.

Bratislava má rieku, hrad, dóm a Miletičku

Autori knihy sa odvolávajú na Juraja Špitzera, ktorý hovorieval, že každé správne stredoeurópske mesto potrebuje rieku, hrad, a dóm. A Miletičku, dodávajú Hvorecký s Čechovou. Na tom, čo sa má dostať do prvej ilustrovanej knihy o Bratislave, sa vraj zhodli. „Táto kniha chce byť skôr dobrým príbehom nášho mesta. Nezakrývame, že má aj svoje negatívne stránky, ale táto kniha hľadá v Bratislave to pekné a aj to nachádza,“ hovorí Hvorecký.

Zároveň to nie je tá stokrát videná Bratislava so svojimi jednoznačnými dominantami. Ilustrátorka dala priestor aj budovám, ktoré sú akoby v druhom pláne a predsa pevnou súčasťou mesta – bytové domy Unitas, stará aj nová tržnica, obchodný dom Dunaj a petržalské paneláky, ktoré akoby nikdy neboli krajšie ako v jej podaní.

Hľadaj ježka afrického

Kniha má niekoľko presahov a rovín. Je určená aj deťom, ale je zaujímavá aj pre dospelých. Láka lepšie spoznať mesto, prejsť sa ním. Je náučná a je aj hravá. A tí menší môžu hľadať na každej zastávke metra, na každej dvojstrane ježka. Vždy tam je. Viac či menej skrytý. Na Miletičke medzi melónmi, pri Dunaji na nábreží riadi električku, v Petržalke sa vozí na kolotoči a snaží sa vyškriabať na Kalváriu.

Na tom, ako kniha vyzerá – nielen o čom je – záleží. To nie je nič nové. Naopak. Stále viac a viac sa hovorí o „pekných knihách“, o knihách ako o umeleckom objekte. Vizuálna doba spustila rozmach ilustrovaných kníh a do tejto vlny hrdo a právom vplávala Bratislava, čarovná metropola. Ide o v poradí štvrtý titul vydavateľstva Monokel. Na trhu je už aj vo dvoch jazykových mutáciách – v angličtine a vo francúzštine.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #Michal Hvorecký #Simona Čechová #čarovná metropola