Názov zvádza k chápaniu knihy ako bilancovania prežitého, je to však pravdou iba do určitej miery. Dielo treba skôr vnímať ako mozaiku príbehov väčších i menších, vlastných aj odpozorovaných, smiešnych i smutných. Príbehy sú v knihe radené nie podľa časovej postupnosti, ale podľa toho, ako sa ich autor rozhodol vsunúť do deja – podobne ako keď výtvarník kladie kamienok do vznikajúcej mozaiky. Takto sa mu knihou podarilo vytvoriť mimoriadne zaujímavú kompozíciu.
Vilikovský píše i s múdrym odstupom, vnímavým porozumením a humorom, ale i iróniou a sebairóniou, napriek tomu je ľudský a chápavý. Kniha je výnimočná aj po výtvarnej stránke – je celá autorská. Ilustruje ju 25 gvašov z Vilikovského voľnej tvorby a na obálke je koláž z autorovej dielne. Sto kusov publikácie vychádza v špeciálnej úprave, číslovaných a s podpisom autora.
Pavel Vilikovský (1941) pracoval ako literárny redaktor, neskôr sa venoval tiež prekladom angloamerickej literatúry, píše prózy i eseje. Je dvojnásobným držiteľom Ceny Anasoft Litera a držiteľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy.
Petrus
