Lajos Grendel ťažil z histórie, no opísal moderného človeka

, 19.12.2018 18:37
Lajos Grendel
Lajos Grendel patril k najvýznamnejším predstaviteľom maďarskej literatúry na Slovensku. Autor: ,

Vždy sa vyhlasoval za výlučne maďarského autora, za najväčšie nešťastie však považoval, ak sa na jeho dielo pozeralo len cez optiku príslušnosti k určitej národnosti a nie cez všeobecné kritériá ako talent či tvrdá práca. Spisovateľ Lajos Grendel svojou činnosťou, umeleckým odkazom aj tematickým záberom výrazne presiahol hranice jedného štátu a stal sa tak ústrednou osobnosťou stredoeurópskeho kultúrneho regiónu. Jeden z popredných predstaviteľov maďarskej literatúry na Slovensku zomrel vo veku 70 rokov.

Niekto ho môže vnímať cez politiku – ako osobnosť novembra 1989, jedného zo zakladateľov a hovorcov Maďarskej nezávislej iniciatívy, prípadne ako poslanca Slovenskej národnej rady v roku 1990. A niekto aj cez jeho syna, súčasného poslanca NR SR Gábora Grendela. Ak však ide o jeho literárnu činnosť, zásluhy Lajosa Grendela sa viažu najmä na uchovávanie tradície maďarského jazyka a kultúry. Ako reprezentant maďarskej literatúry na Slovensku však nepísal len pre menšiny, jeho tvorba bola určená pre širokú skupinu obyvateľstva, ktorá mala záujem spoznať historické súvislosti z novej perspektívy.

Lajos Grendel sa narodil 6. apríla 1948 v Leviciach. Po tom, čo absolvoval miestne gymnázium, rozhodol sa pre štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave – odbor maďarčina-angličtina. Prvé skúsenosti z literárnej praxe zbieral od roku 1973 ako zástupca šéfredaktora vo vydavateľstve Madách. V tom čase už mal za sebou aj prvotinu s názvom Teniszlabda (1970), tú však nezaznamenala žiadna súdobá antológia maďarskej tvorby na Slovensku. Knižne debutoval v roku 1979 zbierkou poviedok Hütlenek (Neverní), ešte dôležitejšia však bola jeho románová prvotina Éleslövészet (Ostrá streľba, 1981).

História v postmodernom šate

Spoločne s nasledujúcimi dielami Galeri (Odkundesi, 1982) a Ártelek (Odvodeniny, 1985) sa stal román Éleslövészet súčasťou trilógie, v ktorej sa Grendel zamýšľa nad históriou strednej Európy od čias tureckých vojen až po súčasnosť. Všetky tri knihy vyšli ako súborné dielo v roku 1985 aj v slovenčine pod názvom Odtienené oblomky. Ako vo svojej štúdii Lajos Grendel v kontexte maďarskej literatúry v Československu uverejnenej v literárnom časopise Proudy píše autorka Magdaléna Barányiová, Grendela po vydaní týchto románov kritika klasifikovala ako súčasť tzv. obratu v próze v maďarskej literatúre. „Bolo to vyústenie úsilia umelca, ktorý na jednej strane píše o situácii tejto národnostnej menšiny, ale je aj zároveň klasifikovaný ako postmoderný spisovateľ,“ priblížila Barányiová.

Grendel písal výhradne po maďarsky. Pri preklade jeho beletristických či literárno-historických diel do slovenčiny najčastejšie spolupracoval s prekladateľom Karolom Wlachovským. Ako v roku 2014 prezradil Magdaléne Barányiovej, tentoraz pre internetový portál iLiteratura.cz, s jeho prácou bol veľmi spokojný. „Patrí medzi mojich najlepších kamarátov. Poznáme sa už 40 rokov. Už počas doby, keď som pracoval v Madáchu a on v Tatrane, sme spolu pracovali v jednej budove a mali sme možnosť stretávať sa každý deň. On už ma pozná tak dobre, že vie, na čo som myslel a čo som tým chcel v texte povedať,“ dodal.

Po slovensky vyšli aj Grendelove poviedky zo zbierky Böröndök tartalma (1988) pod názvom Obsažná batožina (1989), knihy Okno po erotických snoch (1991), Cudná správa z vrcholu sna (1998), zväzok publicistických textov Moja vlasť, Absurdistan (1998) a román Einsteinove zvony (1998). Po rokoch znovu nadviazal aj na formu trilógie. Identitu spojenú s miestom rodiska ironicky reflektuje v románoch U nás doma, v New Honte (2001), Hromadný hrob pri New Honte (1999) a Kráľ Matej v New Honte (2005). V roku 2016 vyšli súhrnne pod názvom Newhontská trilógia.

História vs osud jednotlivca

Ako spisovateľ v spomínanom rozhovore z roku 2014 priznal, asi najviac je hrdý na svoje diela Život dlhý takmer štyri týždne (2011) a Láska do diaľky (2013). Tie podľa recenzentky Margit Garajszkej predstavujú nový autorský prístup, ktorý sa výrazne líši od jeho predchádzajúcich próz. Ako uviedla v mesačníku Knižná revue, „historické udalosti a spoločenská zaradenosť postáv ustupujú do pozadia a dostávame sa k ich osobnému ja, ktoré sa vyrovnáva so svojou minulosťou“.

Knihu Život dlhý takmer štyri týždne pre Pravdu recenzovala aj literárna vedkyňa Ivana Taranenková. „Grendelova próza stoicky a presne rozpráva o pominuteľnosti ľudského života a o zlyhaniach, ktoré na človeka striehnu, pričom nemusia mať práve vypätú podobu. Sú však o to bolestivejšie. Čítať tento román politicky, t. j. ako ďalší príspevok do diskurzu o dejinách či k tematizovaniu skúsenosti príslušnosti menšinového etnika, je ochudobňujúce – tieto témy vytvárajú síce podstatný, no aj tak len kolorit. Grendel opätovne tematizuje pretrvávajúce a stále znepokojujúce otázky existencie moderného človeka, možností jeho slobody a života ,naozajʻ,“ zdôraznila Taranenková.

Lajos Grendel zastával počas svojho života viacero funkcií. Okrem iného bol zakladateľom a neskôr aj riaditeľom vydavateľstva Kalligram, od roku 1997 tiež pôsobil na Katedre maďarského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Za svoju literárnu tvorbu získal viacero domácich aj zahraničných ocenení. Na Slovensku to bolo napríklad Krištáľové krídlo či jedno z najvyšších slovenských štátnych vyznamenaní, Pribinov kríž I. triedy za literatúru.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úmrtie #maďarská literatúra #Lajos Grendel
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk