Kniha týždňa: Hrdinovia kapitalistickej práce

Česká novinárka Saša Uhlová strávila pol roka prácou v nízkopríjmových zamestnaniach. Pracovala pod rúškom anonymity a výsledkom jej práce boli reportáže, postupne uverejňované v časopise A2larm. Súbežne s reportážami vznikal film Apoleny Rychlíkovej s názvom Hranice práce. Saša Uhlová totiž používala aj skrytú kameru.

24.12.2018 16:00
debata
Saša Uhlová: Hrdinové kapitalistické práce Foto: Grada
Saša Uhlová Hrdinové kapitalistické práce Saša Uhlová: Hrdinové kapitalistické práce

A nakoniec vznikla aj kniha s názvom Hrdinové kapitalistické práce. Uhlová rozšírila reportáže, doplnila ich odbornými textami (napr. text Kateřiny Vaňkovej o odboroch) či rozhovormi (napr. s Jakubom Tomšejom, špecialistom sa na pracovné právo). Nájdeme tu aj state o inšpektoráte práce či o pracovných agentúrach. Sú od samotných reportáží prehľadne oddelené, graficky aj farebne, objavujú sa rovnomerne od začiatku publikácie až po jej záver a umožňujú čitateľskej verejnosti fundovaný a hlbší ponor do problematiky.

Najsilnejšiu časť a zároveň jadro knihy tvoria Uhlovej reportáže z prostredia práčovne v nemocnici, hydinárne, továrne na výrobu žiletiek, obchodného domu Albert, firmy zamestnávajúcej šičky a z továrne na sladidlá.

„My musíme“

Oproti reportážam v A2larme sú texty v knihe rozšírené (a obohatené) o viacero rozmerov. Ide o skutočnosti, ktoré by jednotlivo nemuseli byť funkčné, v rámci knihy ako celku sa však stávajú zásadnými. Vytvárajú „ovzdušie“ či prostredie, v ktorých sa rozvíjajú hlavné línie. Ide predovšetkým o vety, z ktorých presvitá, ako neľudské pracovné podmienky a ponižujúca mzda vplývajú na osobný život ľudí, v tomto prípade teda i samotnej Uhlovej. Za textom cítime náročnosť zvládania rodinných povinností, ktoré je s takýmto fyzickým vypätím takmer nemožné kombinovať. Príbehy sú plné zničujúcej únavy a bezmocnosti.

Mohli by sme si myslieť, že človek v takomto prostredí po čase nevyhnutne stratí individualitu a zmení sa na stroj. Uhlovej hrdinky a hrdinovia však preukazujú húževnatosť, vytrvalosť i citlivosť (Hydináreň Vodňany: „To je jen pro silný jedince, nikdo tu nevydrží.“/ „A vy, vy to vydržíte?“/ „My musíme.“). Ustavične balansujú na hrane, prekonávajú choroby, zvierajú ich exekúcie.

Ďalšou časťou reportáže, ktorú sme v A2larme nemali možnosť čítať, sú kapitoly o živote v ubytovni, kde autorka bývala spolu s jedným manželským párom. Ide o jednu z najsilnejších pasáží knihy, v ktorej sa neoddeliteľne prelína novinárska úloha Uhlovej s osobnou zaangažovanosťou a vznikajúcim priateľstvom. Situácia manželov, ktorých devastujú choroby a nedostatok zdrojov, je zároveň alarmujúcim obrazom zo života mnohých hrdinov a hrdiniek kapitalistickej práce. Tento mikropríbeh rukolapne odráža stav spoločnosti, ktorú nezaujíma, že sa množstvo ľudí ocitá na jej okraji, kde bojujú o život. Vzťah medzi manželmi a autorkou naberá na otvorenosti v momente, keď im Uhlová prezradí svoju totožnosť a rozpovie im všetko o svojej aktuálnej úlohe.

Vodňany, Albert, továreň na výrobu žiletiek

Vplyv zničujúcich pracovných podmienok, horúčav, chladu, dlhých (často nočných) zmien sa chronicky podpisuje na ľudskom zdraví. Novinárka nekladie otázky, ale prostredníctvom protagonistov, protagonistiek i prostredníctvom vlastnej skúsenosti nekompromisne premieta na papier skutočnosť. Jazykovo je presná, uvoľnená, kombinuje vecné komentáre, opis prostredia s citovo angažovanými pasážami či s aforistickým zachytením situácií. Prostredníctvom detailov a skratiek zobrazuje tému v celej jej absurdnosti a zložitosti. Dômyselne pracuje so zmyslovými vnemami, posilňuje opis dní záznamom pachu (hydináreň Vodňany), hudby (Helena Vondráčková v obchodnom dome Albert), zvukov (hydináreň), svetla-tmy (skoré ranné vstávanie, zmeny v rôznych časoch) či chladu-tepla (hydináreň, továreň na výrobu žiletiek, interiér-exteriér).

V knihe Hrdinové kapitalistickej práce som si všimla aj ďalší aspekt, ktorý autorka síce explicitne nepodčiarkuje, napriek tomu sa však tiahne celým textom a otvára ďalšiu tému. Uhlová zachytáva príbehy ľudí a sústreďuje sa v prvom rade na vykorisťovanie zo strany zamestnávateľov a nedodržiavanie Zákonníka práce, ale do popredia pozvoľna vystupujú príbehy žien (hoci tie mužské neostávajú zabudnuté).

Niekoľkomesačný projekt sa podpisuje aj na rodinných vzťahoch samotnej autorky, k vyčerpávajúcej práci sa pridávajú rodinné starosti. To isté Uhlová citlivo vníma aj u svojich kolegýň, ktoré kvôli dlhým zmenám nevidia vyrastať vlastné deti a náročná práca sa odráža na ich rodinných vzťahoch. Toto platí určite aj pre Uhlovej kolegov, ale ženské príbehy vystupujú do popredia akosi výraznejšie. Vyvstáva otázka, či nejde aj o fenomén feminizácie chudoby, a teda či sa týmito konkrétnymi nízkopríjmovými zamestnaniami neživí viac žien ako mužov. Sama Uhlová tieto súvislosti nezdôrazňuje (zjavne preto, aby problém nezjednodušovala, pretože aj muži musia z nízkych miezd živiť rodiny a práca zasahuje aj ich vzťahy), ale aj táto vrstva reportáží by možno stála za hlbší výskum.

Neúprosné svedectvo

Samostatnú výpoveď tvorí obálka knihy. Ide o koláž s útržkami bločkov odkazujúcich na prácu v pokladnici, časť rozpisu zmien v hydinárni, útržky výpovedí, v ktorých sa mieša nadhľad, tragickosť a aforizmus, vystihujúci komplexnú situáciu. Napríklad: Helena Vondráčková dnes / hrála až v 18:59, což / dostatečně ilustruje / hnusnou atmosféru, která / v Albertu vládla. Krátke úryvky na obálke sú premyslene včlenené do kratších riadkov. Aj zvolená forma evokuje aforizmus, alebo všeobecnejšie, ďalekohľad, ktorý nás vťahuje priamo do situácie. Zrazu k nej netreba nič dodať ani ju opisovať. Vieme o nej všetko.

Ak obálku rozprestrieme, vpravo uvidíme fotografie. Na prvý pohľad ich na knihe teda nevidno a nevidno ani tváre ľudí, pretože ich oči sú ukryté pod červeným obdĺžnikom. Praktická stránka zachovania anonymity tak dostáva hlbší význam – a to neviditeľnosť, nenápadnosť, spoločenské dehumanizovanie hrdinov a hrdiniek kapitalistickej práce. Oranžový obdĺžnik je umiestnený aj v centre obálky, na bielom pozadí, čo hrôzostrašnú neviditeľnosť (ale aj anonymitu) protagonistov ešte umocňuje. V úvode k reportážam v internetovom časopise A2larm o tom hovorí aj autorka: „Je tu spousta pracujících, kteří jsou zavření v halách bez oken, často v prostorách, kde je navíc hrozná zima, anebo naopak vedro, a nikdo je nevidí. Chtěla bych svými reportážemi přispět k tomu, aby vidět byli.“

Obálka je dôsledne skomponovanou kolážou, ktorá umožňuje prvý kontakt s obsahom, v tomto prípade je neoddeliteľnou súčasťou výsledného artefaktu. Aj samotnému textu knihy predchádza fotka – opäť je človek na nej zachytený rozmazane, nekonkrétne. S ním kontrastuje zaostrený záber na stroj v pozadí.

Kniha v sebe spája viacero línií: je vynikajúco zvládnutým reportážnym textom, spoločenským apelom, svedomím, neúprosnou sociálnou fotografiou. Je kritikou spoločnosti, ktorá sa pýši svojím bohatstvom, a zároveň dovolí, aby sa ľudia, ktorých na svoje fungovanie nevyhnutne potrebuje, morili v otrockých podmienkach, boli ignorovaní a ponižovaní nízkou mzdou.

Saša Uhlová: Hrdinové kapitalistické práce
Grada, Praha 2018

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kapitalizmus #kniha týždňa #Saša Uhlová