Rok 2018 priniesol aj storočnicu Mikuláša Pažitku

Rok 2018 bol plný významných výročí. Jedným z nich bolo aj sto rokov od narodenia profesora talianskej literatúry Mikuláša Pažitku. Na významného prekladateľa a pedagóga spomína jeho žiak, prekladateľ a diplomat Stanislav Vallo.

28.12.2018 16:00
debata
Mikuláš Pažitka (1. 7. 1918 - 23. 3. 2004). Foto: archív rodiny Pažitkovej
Mikuláš Pažitka Mikuláš Pažitka (1. 7. 1918 - 23. 3. 2004).

„Mojej generácii taliančinárov neušlo, že 1. júla tohto jubilejného veľroku uplynulo 100 rokov od narodenia profesora Mikuláša Pažitku. Za 33 rokov jeho pedagogického pôsobenia v rámci Univerzity Komenského bezpochyby vošiel – či vďaka svojmu naturelu možno skôr vtrhol – do povedomia nielen mojich rovesníkov a spolužiakov, ale aj generácií predchádzajúcich a bezpochyby aj širšej verejnosti. Po návrate zo štúdií v Taliansku sa totiž stal priekopníkom, jedným z prvých zápalistých presadzovateľov talianistiky na Slovensku. Akčný a aktívny bol na tomto poli najmä vo dvoch líniách: pôsobil ako pedagóg a zároveň ako aktívny prekladateľ. Jeho „druhá vlasť“ ocenila tieto jeho viacrozmerné protalianske úsilia viacerými vysokými vyznamenaniami.

Narodil sa v Starých Horách a jeho zakorenenie v rodnom kraji a v rodnej dedine nikdy neochablo, ani na dlaždiciach a medzi ohromujúcimi pamiatkami Večného mesta, kde študoval taliansky jazyk a literatúru. Staré Hory boli na samom vrcholci jeho milovaných miest, tesne pred Banskou Bystricou, lebo veď „za života v Bystrici, po smrti v nebi“, ako často opakoval.

Pre svojich študentov bol profesor Mikuláš Pažitka až nevyčerpateľným zdrojom všetkého, čo sa potrebovali o Taliansku, jeho kultúre, literatúre a dejinách dozvedieť. Vedeli totiž, že to, o čom rozpráva, si nenaštudoval v rámci prípravy na svoje prednášky, ale má to prežité, teda je to autentické a živé, je to rozprávanie protagonistu, nie sprostredkovateľa. Vďaka tomu akosi celkom prirodzene odovzdával ďalej svoj obdiv, svoju lásku ku krajine, kde žil medzi 22. a 25. rokom svojho života a potom sa tam často vracal, čo najčastejšie, podľa možností vtedajších čias, ale najmä s nemeniacim sa úžasom a ohromením 22-ročného študenta v tieni kolosea, Panteónu…

Profesor Pažitka, náš pán profesor, si žiarlivo nestrážil toto svoje ohromenie, naopak, robil všetko pre to, aby ho svojim študentom podaroval, mierou vrchovatou. Už po prvom ročníku začiatkom 70. rokov nás vyslal do Talianska na štipendiá talianskej vlády. Vedel, pravdaže, veľmi dobre, že nič tak neposunie študenta dopredu, ako priamy, živý kontakt s kultúrou a s krajinou, ktorá je predmetom jeho štúdia.

Okrem pedagogickej činnosti sa profesor Pažitka v rozsiahlej miere venoval prekladom diel talianskych autorov a jeho polička v knižnici obsahuje čosi viac ako 50 titulov. Medzi autormi nachádzame mená ako Pirandello, Machiavelli, Boccaccio… Nemenej bohatá je aj pomyselná polička so štúdiami, recenziami, úvahami, portrétmi významných protagonistov talianskej literatúry. Príklon k talianskej kultúre, literatúre a umeniu neopúšťal Mikiho (láskavo navrhol medzi nami toto oslovenie, len čo som sa ocitol za bránami našej alma mater) do posledných dní. Pri každom stretnutí predostieral znovu a znovu projekt veľkého, podstatného slovensko-talianskeho a taliansko-slovenského slovníka…

Profesor Mikuláš Pažitka zomrel 23. marca roku 2004 v Bratislave. Niekoľko dní po marcových idách.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #prekladateľ #Stanislav Vallo #taliančina #Mikuláš Pažitka