Toho mama posiela hore na zem, aby sa priučil gazdovstvu u chýrečnej gazdinej, keďže do učenia abecedy nemal veľkú chuť. Pre samotnú autorku je nezabudnuteľná Myšacia bundička, ktorú mala požičanú zo školskej knižnice: „Bola zamastená, mala somárske uši a už trochu prederavené rožky, ako deti prevracali zaslinenými prštekmi strany. Nepamätám sa, či mala nejaké obrázky. Detská fantázia si ich určite dotvorila. Moja prvá vlastná kniha, mamou kúpená počas mojej choroby, sa volala Aladinova čarovná lampa.“
Podľa spisovateľky v detskej knihe nesmie chýbať príbeh, ktorý rozosmeje, rozplače alebo zosobní detského hrdinu. A či deti čítajú? „Podľa nenápadného prieskumu – s Trapkom sme už od októbra absolvovali šesť besiedok – poniektoré deti veľmi rady čítajú. No zdvihlo sa aj veľa ručičiek, keď sme sa pýtali, kto má doma počítač. Ten často knihy nahrádza.“
