Frankofónne krajiny ešte dnes lovia v literárnej tradícii Československa, z ktorej pre nich vyvstávajú najmä spisovatelia ako Milan Kundera či Bohumil Hrabal. Súčasná slovenská tvorba predstavuje pre Francúzsko veľkú neznámu, to sa však čoskoro môže zmeniť. K šíreniu jej dobrého mena v zahraničí môže výrazne pomôcť aj knižný veľtrh Livre Paris, ktorý v polovici marca ako čestného hosťa privíta mesto Bratislava.
V minulosti sa Slovensko prezentovalo na knižných veľtrhoch v Bologni a Prahe, naposledy bolo v roku 2016 čestným hosťom medzinárodného knižného veľtrhu v Budapešti. Na francúzsky Livre Paris plánovalo tiahnuť spoločne s ďalšími krajinami visegrádskej štvorky, po tom, čo Poľsko z ponuky vycúvalo, si však muselo nájsť inú cestu. Tou sa stalo hosťovanie vo formáte „Bratislava, pozvané mesto“. Slovensko ako krajina však predsa len bude rezonovať. Celý knižný veľtrh v Paríži je totiž tento rok venovaný Európskej únii.
V rámci slovenského stánku sa návštevníci veľtrhu budú môcť zoznámiť s 36 titulmi. Pri 26 z nich pritom ide o celkom nové preklady, ktoré francúzske vydavateľstvá vydali pri príležitosti čestného hosťovania. Ako avizuje Literárne informačné centrum (LIC) zastrešujúce slovenskú literárnu reprezentáciu, ide o mimoriadne číslo, dvojnásobne presahujúce počet slovenských titulov, ktoré vo Francúzsku vyšli po roku 1989.
Nový francúzsky šat dostane poézia aj próza. V preklade vyjde napríklad tvorba slovenskej poetky Mily Haugovej, ktorá je zaradená do antológie Les Danubiennes (Dunajčanky). V nej sa okrem iných ocitli aj básne Jany Bodnárovej, Kataríny Kucbelovej či Márie Ferenčuhovej. Reprezentovať Slovensko bude aj Osamelý bežec Ivan Štrpka, chýbať nebudú ani výrazní dramatici ako napríklad Viliam Klimáček či Jana Juráňová. Slovenskú prózu zastúpia diela Dominika Tatarku, Pavla Vilikovského, Moniky Kompaníkovej či Pavla Rankova.
Svoje miesto v rámci stánku bude mať aj román spisovateľa Ballu V mene otca. Riaditeľka LIC Miroslava Vallová si v tomto prípade spomína na vtipnú cestu k jeho prekladu. „V lete sme mali v Bratislave návštevu francúzskych vydavateľov. Medzi nimi bol aj Olivier Desmettre z vydavateľstva Éditions Do. Vydal už knihu Jany Juráňovej a povedal nám, že by veľmi rád vydal aj Ballu, ale nemá na to rozpočet. Náš kolega Peter Michalík mu vtedy daroval anglický preklad Ballovej knižky, ktorú si so sebou zobral do vlaku. A ráno nám prišla SMS: Vydávam Ballu,“ priblížila Vallová.
Samotný výber preložených autorov bol podľa jej slov výsledkom konsenzu. „Vydavateľom sme ponúkli veľkú množinu titulov, o ktorých sme si mysleli, že sú hodné našej prezentácie vo svete a oni si z veľkej množiny vybrali menšiu množinu. Absolútny prienik síce nenastal, ale všetky knihy, ktoré vybrali, sú úžasné,“ priznala pre Pravdu. Zopár preložených titulov si už stihlo prečítať aj niekoľko francúzskych novinárov, ktorí podľa Vallovej nešetria chválou. „Dostávame naozaj nadšené reakcie. Ukázalo sa, že keď prelomíme ochranné puzdro a získame si ich pozornosť, dokážu našu literatúru oceniť.“
Kvalitu slovenskej tvorby vyzdvihuje aj spisovateľka Murielle Rousseau, ktorá so svojou agentúrou Buch Contact pomáha Bratislave pri čestnom hosťovaní. „Čítala som niekoľko slovenských autorov a uvedomila som si, že ich knihám dominujú predovšetkým medziľudské vzťahy. Som nesmierne rada, že som túto literatúru objavila, pretože sa v nej dá nájsť aj mnoho humoru. Možno to súvisí aj s históriou Slovenska. Práve spoločenský kontext bude na veľtrhu zohrávať nemalú úlohu. A francúzski čitatelia ho teraz budú môcť spoznať cez literatúru, čo je naozaj nádherný spôsob poznávania,“ dodala Rousseau.
