Medzinárodný literárny projekt je dnes rarita. Ako sa podaril tento? „Prvá zmienka bola pri večeri po prezentácii našej spoločnej česko-slovenskej básnickej knižky s Milenou Fucimanovou Cesty (vydal SURSUM, 2015) v bratislavskej Mestskej knižnici. Prítomná bola aj výtvarníčka Kvetka Fulierová a vydavateľ Miroslav Klepáček. Obaja sa ideou spoločnej poetickej knihy okamžite nadchli, takže pri rozlúčkovej šálke kávy už bola dohoda na svete,“ hovorí jedna zo zostavovateliek, spisovateľka Etela Farkašová. Samotná realizáciu projektu trvala trochu dlhšie, ako rátali, ale knihu sa napokon napriek viacerým problémom podarilo vydať koncom vlaňajšieho roku k storočnici založenia prvej ČSR. V knihe je zastúpených 21 poetiek a poetov z ČR a práve toľko aj zo SR. Vznikla tak objemná – 395 stranová – publikácia, ktorá obsahuje okrem básní aj vyznania zúčastnených autorov a autoriek. Tieto vyznania sa týkajú jednak samotného projektu, čím koho oslovil, a jednak vzťahu autorov k literatúre a kultúre toho druhého národa. Kniha tak ponúka pestrú mozaiku nielen rôznych poetík, tém, ale aj názorov na česko-slovenskú vzájomnosť.
„Českú časť zostavila brnianska poetka, prozaička, prekladateľka Milena Fucimanová, slovenskú som, spolu s Jánom Tazberíkom, naším popredným básnikom, zostavila ja," pokračuje Farkašová a dodáva: „Knihu dopĺňajú notové záznamy Ondřeja Fucimana, ktorý zhudobnil vybrané básne z oboch literatúr. Text obohacujú aj ilustrácie v Bratislave žijúcej výtvarníčky moravského pôvodu Květy Fulierovej, ktorá už predtým ilustrovala knihy tak Mileny Fucimanovej, ako aj moje. Naozaj nie je bežné, aby sa v knihe stretli dva jazyky, dve literatúry, množstvo poetických štýlov, nehovoriac o rozkošatených tematických spektrách. Za slovenskú stranu sú v knihe prítomní napríklad Ireney Baláž, Mária Bátorová, Jana Bodnárová, Ján Buzássy, Marián Hatala, Erik Ondrejička, Milan Richter, Hana Košková, Juraj Kuniak, Zlata Matláková, ale aj „dolnozemci“ Dagmar Mária Anoca, Viera Benková, Víťazoslav Hronec atď.“
Kniha potvrdzuje, že vzájomnosť medzi českou a slovenskou literatúrou trvá, spolupráca pokračuje a autori majú o kontakty záujem. Chcú nachádzať nové formy spolupráce. „Kniha tiež pripomína, že vďaka prvej ČSR si oba naše národy mohli uchrániť vlastnú identitu,“ konštatuje Farkašová. Pridáva sa česká zostavovateľka Milena Fucimanová: „Československý zborník Korene/Kořeny je síce svojím spôsobom rarita, ale nevznikol na zelenej lúke. Hoci sa zrodil k stému výročiu založenia ČSR, mal už predspevákov.“
V roku 2012 vyšla vo vydavateľstve Augustína Rosu v Banskej Bystrici (PRO) zbierka Huslistka, inšpirovaná obrazmi bratislavskej výtvarníčky moravského pôvodu Kvetoslavy Fulierovej. Zbierka je dvojjazyčná – české verše Mileny Fucimanovej pretkáva ich slovenská verzia v podaní Marty Hlušíkovej. Zbierka má aj zvukovú podobu, pôvodnú hudbu skomponoval Ondřej Fuciman. Brnianske Divadlo hudby a poézie Agadir ju predstavilo ako melodrámu a záznam na CD je súčasťou knihy. V roku 2015 vydalo české nakladateľstvo SURSUM Tišnov (Miroslav Klepáček) básnickú zbierku Etely Farkašovej a Mileny Fucimanovej Cesty, kde sa tiež prelínajú oba jazyky. A do tretice: Na základe básnickej zbierky Rút, ktorú napísal slovenský básnik Peter Mišák, vznikla v roku 2017 ďalšia melodráma Ondřeja Fucimana. Divadlo Agadir ponúka toto slovenské dielo v Česku.
Dobré skúsenosti z minulosti viedli k vydaniu zborníka Korene/Kořeny. O zameraní knihy a jej poslaní hovorí Milena Fucimanová: „Nie je koncipovaná ani tematicky, ani generačne. Oslovili sme veľa autorov. Na oboch stranách sa zapojili predovšetkým tí, ktorí sú previazaní s oboma našimi národmi a ktorí majú spomienky, kamarátstva, osobné vzťahy k blízkemu národu. Nie je to teda akademický prístup, je to kniha, ktorá vyjadruje priateľstvo, radosť zo stretnutia a vidina budúcej spolupráce. Kniha má jediné poslanie: radosť z návratu k priateľom, radosť zo spoločného prežívania. O to ide v umení: Byť si nablízku a spoločne preciťovať.“
