Foto: Slovart
Pod názvom Jane Austen doma práve vychádza o nej ďalšia kniha. Je to fascinujúci pohľad do súkromia najobľúbenejšej anglickej spisovateľky z pera Lucy Worsleyovej. Slovo doma v titule knihy nie je náhodné. Knihy Jane Austenovej sú aj o zaujímavých domoch, sídlach a usadlostiach. A potom – Jane ani iný život ako „doma“, nepoznala. Jej spoločenské kontakty sa odohrávali v prijímacích salónoch a iných interiéroch vidieckych sídiel. Mnohé sa odohralo aj v prírode, v záhradách a parkoch okolo miest, kde bývala. Také je aj prostredie jej kníh. Usporiadané, estetické, ale naplnené búrlivými citovými príbehmi.
Jane Austenová sa nikdy nevydala, o to dôkladnejšie mala prebádané vzťahy. Všetko vedela podať veľmi zaujímavo a otvorene – tak, že aj dnes sú jej knihy čítané. Hoci bol vtedy život oveľa pomalší a konvenčnejší, Jane sa nenudila. Videla pestré javy pod povrchom a písala o nich. Zažívala plesy, návštevy príbuzných, občas išla do Londýna, ale to bolo asi tak všetko. Pochádzala však z početnej rodiny a to znamenalo inšpiráciu. Mala mnoho súrodencov, bratancov, sestrenice, príbuzných – bolo teda o čom písať. V roku 1801, po smrti otca, sa rodina presťahovala do kúpeľov Bath a toto miesto sa často vyskytuje aj v jej knihách. Dnes je tam tiež Austenovej múzeum.
V knihe z vydavateľstva Slovart (preklad Beáta Mihalkovičová) sa čitateľ dozvie veľa nového. Lucy Worsleyová podrobne opísala spisovateľkin život a podáva tak správu o celej jej dobe. Kniha je aj o tom, ako sa varilo, jedlo, ako sa stolovalo. Ako sa čítalo a vyšívalo pri sviečkach, aké zvyky panovali v rodinách. Tieto svedectvá sú roztratené v Austenovej románoch, ale Lucy Worsleyová ich dáva dovedna. Vytvára tým plnokrvný a komplexný obraz dávneho sveta, doby. Pozbierala čriepky, ktoré Jane v textoch zanechala, a poskladala svedectvo o tom, ako sa menil život. V knihe je aj množstvo reprodukcií, ktoré približujú miesta, kde Jane žila. Na maľbe je napríklad kúpeľná dvorana v Bathe. Austenová tam chodievala na liečivú vodu s bohatým a pôžitkárskym ujom, ktorý napínal celú austenovskú rodinu tým, ako naloží so svojimi peniazmi.
V knihe sa čitatelia dočítajú podrobne aj o okolnostiach smrti Jane Austenovej. Hovorí sa totiž, že mohla byť otrávená arzénom. Pripúšťa to aj tento životopis. Arzén bol vraj v čase Austenovej života súčasťou mnohých liekov, z ktorých niektoré používala aj ona. Tento jed vyvolával žlčníkové záchvaty a Jane týmto neduhom často trpela. Je teda podozrenie, že ju otrávili – samozrejme, nechtiac – lekári, že nebola až tak vážne chorá. Potvrdilo sa to analýzou pramienkov jej vlasov, ktoré Austenovej matka dala na pamiatku dcériným kamarátkam. Austenovú pochovali v katedrále vo Winchestri. Na náhrobnom kameni neboli žiadne zmienky o jej umení. Zomrela chudobná, mala vraj 45 libier v banke a 25 libier v hotovosti. „To naozaj veľmi nesvedčí o šiestich románoch, čo zmenili svet,“ píše Lucy Worsleyová. Kniha však svedčí o tom, že Jane Austenová musela byť aj bez bohatstva v živote šťastná.
