Anasoft litera mala z čoho vyberať. Favorit však chýba

Slovenská knižná produkcia je v posledných rokoch na vzostupe, aspoň čo sa týka počtu vydaných titulov. Zhodnotiť jej úroveň svedomito a objektívne, minimálne z hľadiska časovej náročnosti a čitateľských skúseností, je preto úloha, na ktorú dobrovoľne nepristúpi každý. Cena Anasoft litera sa však spoľahla na názor piatich ľudí, ktorí za uplynulý rok prečítali asi 60-tisíc strán 215 kníh. Sú nimi členovia odbornej poroty – prekladateľka a literárna publicistka Gabriela Magová, literárni vedci Ľubica Schmarcová, Karol Csiba, Pavol Markovič a spisovateľ a publicista Ján Štrasser.

„V roku 2018 vyšlo viac dobrých kníh ako desať. Síce sme sa na tejto desiatke zhodli pomerne rýchlo, ale raz toľko zostalo aj ,pod čiarouʻ. Sme radi, že sa nám okrem už zabehnutých autorov a autoriek podarilo nájsť aj niekoľko nových mien. Ťažšia časť rozhodovania je ešte pred nami, lebo zatiaľ sa neukazuje jednoznačný favorit a karty môžu zamiešať aj nováčikovia,“ zhodnotila v spoločnom vyhlásení porota.

Do výberovej desiatky sa podarilo dostať aj siedmim autorom, ktorí už v tejto literárnej cene nominovaní boli. Dvaja ju dokonca získali. Sú nimi Pavel Vilikovský (laureát z rokov 2006 a 2014) a Marek Vadas (2007). Súčasný klasik, ako porota označuje Vilikovského, sa tentoraz o slovo prihlásil s rozsiahlou novelou RAJc je preč. Na mozaike príbehov, väčších i menších, vlastných aj odpozorovaných, smiešnych i smutných, pracoval autor dva roky a výtvarne ju dopĺňa vlastnými ilustráciami.

Za jemnú, veľmi tichú knihu považuje porota poviedkovú zbierku Mareka Vadasa Zlá štvrť, v ktorej sa spisovateľ opäť zatúlal do obľúbenej Afriky. „Marek Vadas svojimi poviedkami vťahuje čitateľa do atmosféry zobrazovaného prostredia aj vtedy, ak nejde v pravom zmysle slova o príbeh s dejom, ale o výbornú impresiu. Reflexívne časti a impresionistický opis prostredia či atmosféry osobitne zaujmú často len nádychom príbehu,“ napísala pre Pravdu literárna kritička Gabriela Rakúsová v rubrike Kniha týždňa.

Fanúšikom slovenskej prózy sú dobre známi aj Juraj Bindzár, ktorého knižka Zvon podľa poroty predstavuje spomedzi nominantov možno jediný ozajstný román, ale aj neodolateľné ženské rozprávačky. Tie v desiatke reprezentujú Jana Bodnárová (NOCturná), Denisa Fulmeková (Doktor Mráz), Ivana Dobrakovová (Matky a kamionisti) a Vanda Rozenbergová (Tri smrtky sa plavia).

Známe meno však podľa poroty automaticky nezvyšuje šance na úspech a u spisovateľov ide paradoxne o veľký hendikep. „Keď je autor etablovaný a napísal už trebárs desať knižiek, mám tendenciu si povedať: Toto nie je jeho najlepšia kniha a vtedy ju človek akoby podvedome odsunie, aj keď v kontexte iných anasoftových kníh môže ísť o výborné dielo,“ pripomenul člen poroty Ján Štrasser vo vysielaní Rádia Devín, kde nominovanú desiatku zverejnili.

Veľkým prekvapením je kniha Milo nemilo od Mila Janáča, ktorú Štrasser opísal troma kľúčovými slovami – Východ, malomesto a alkohol. Ako knihu roka 2018 v ankete denníka Pravda tento titul označila aj prekladateľka a učiteľka Eva Lavríková. Milo nemilo podľa jej slov skrýva všetko, „smútok i radosť, rezignovanosť i odhodlanie, pudovosť i hlboké myšlienky v tom najlepšom zmysle slova. A to všetko akoby len tak, mimochodom“, argumentovala svoj knižný výber, ktorý nazvala aj ľudskosťou skoncentrovanou v útlej krčmovej každodennosti.

Pozornosť čitateľskej obce zrejme vzbudí aj jeden z najvulgárnejších, no zároveň najvtipnejších titulov: Jedenie od Ivana Médešiho. Ako o knihe napísal pre Pravdu literárny vedec Vladimír Barborík, „v porovnaní s Jedením je väčšina tunajších literárnych pokusov rebelovať či šokovať akási krotká, príliš spôsobná a prispôsobená prevádzkovým konvenciám“. Desiatku dopĺňa Juraj Kováčik s poviedkami o láske a smrti V panoramatickom kine. Podľa poroty však kvalitné tituly vzišli aj od autorov, ktorí sa nakoniec vo výbere neocitli. „Pod čiarou“ tak zostali napríklad Balla, Iris Kopcsayová, Dušan Dušek, Michal Havran či Václav Kostelanski.

Keďže organizátori ceny Anasoft litera minulý rok pristúpili k zmene štatútu, pred vyhlásením samotného laureáta (18. 9.) sa verejnosť 12. septembra dozvie aj mená piatich finalistov. Zverejneniu konečnej päťky bude predchádzať podujatie litera fest, ktoré má za úlohu spropagovať vybranú desiatku diel.