Ak prijmeme metaforu, že v spomenutom svete sa veľa hovorí o zbásňovaní a iných móresoch fikcionalizovania, potom platí, že Rakúsová koncipovala svoju „pozvánku“ na zvláštnom pôdoryse. Na pôdoryse tzv. bežnej kultúrnej – špeciálne vydavateľskej – prevádzky v rokoch 2015 – 2017. Napriek uvedenej zvláštnosti pôdorysu ide o knihu s prehľadnou kompozíciou, ktorá sa zračí už v určujúcich líniách „skrytej“ konštrukcie výberu recenzovaných literárnych diel.
„Čo to v nás sníva?“
Medzi realitou a jej znakom. Práve tak nazvala autorka súbor vyše päťdesiatich analyticky ambicióznych recenzií, čiže podľa názvu jednej z nich, konkrétne recenzie knižky Juraja Briškára Poetika zmyslového vnímania. Gabriela Rakúsová pojem svet často spája s aktívnym – v dikcii internetovej popkultúry rovno paradoxne akčným – neurčitkom rozumieť, pochopiť či byť diskurzívny.
Prečo? Lebo „svetu treba porozumieť, aby ho človek mohol interpretovať“. No, aby som si pomohol aj iným Rakúsovej titulkom a významy trochu zrelativizoval, zacitujem ešte raz: „O svete vieme čoraz menej napriek tomu, že informáciami sme priam zavalení.“ A ešte aj preto, lebo Gabriela Rakúsová sa rada priznáva k svojim literárnym láskam. Či už je to Ján Buzássy, Eugen Gindl, Ivan Laučík či Ivan Štrpka, najmä keď hľadá toho, ktorý hľadá a v spomienkach sa čuduje „čo to v nás sníva"?
Citlivé miesto
Kniha Medzi realitou a jej znakom vyšla v levočskom vydavateľstve Modrý Peter. Neviem, či mal na tom nejaký podiel aj Rakúsovej záujem o reflexiu diel autorov žijúcich a tvoriacich vo východoslovenskom regióne, ale nič by to nepridalo ani neubralo na Rakúsovej príklone k tvorbe Petra Milčáka, Mariána Andričíka, Valerija Kupku alebo Jany Bodnárovej. Recenziu jej zbierky V záhradách pod dronmi nazvala Gabriela Rakúsová – vlastne v pozoruhodnom autorskom jednohlase s Janou Bodnárovou – Pamätať si (svoje) dieťa.
Nazdávam sa, že toto citlivé miesto je zároveň aj miestom, kde začína fungovať Rakúsovej vôľa k diskurzivite. Dalo by sa aj povedať, že to je okamih, v ktorom ju privolá rozčítaná knižka k tzv. pracovnému stolu. Rozčítaná knižka, v ktorej zavoňala a zavoňané precítila ako niektorú z „ustavičných vábničiek“.
Psychologické a literárne antény
Nečudo teda, že dve recenzie v tomto výbere patria knižným rozhovorom Jána Štrassera. Tentoraz s Altou Vášovou a Františkom Mikloškom. Totiž Štrasserove knižné rozhovory sú pre Rakúsovú pozoruhodným rozprávaním, ktoré je organizované ozvláštňujúcimi i provokatívnymi otázkami, ktorými „vstupuje“ rovno do súkromia náhľadov skvelej prozaičky a naslovovzatej solitérky Alty Vášovej i verejného intelektuála a politika Františka Mikloška.
Lenže „akosi v čomsi“ rovnako vstúpili do nich, do rozhovorov, recenzie Gabriely Rakúsovej. Vstúpili do procesu spoznávania oboch dopytovaných. Akosi na okraj oboch skvelých rozhovorov Jána Štrassera sa totiž ukázalo, že Gabriela Rakúsová bola jedným z najpovolanejších čitateľov a recenzentov. Viem prečo, pretože jej vedecká akribícia a pozoruhodne scitlivené psychologické a literárne antény stoja za jej presvedčením, že: Chaos je prechodným stavom harmónie.
Posledný prieskum
Stojí svet na stredovej osi? Pravda, renesančná kompozícia na nej furt postáva. Rovnako ako ľavá a pravá polovica nášho „anfasu“. Lenže je len trochu odlišná. Presne tak ako všetko harmonické či harmonizujúce. Rovnováha, vybalansovávanie, šťastný život, šťastná smrť. Sú to túžby či „len“ vábničky? Lenže aj taký rozmer môže sľubovať stav harmónie, najmä ak ide o pozvánku do sveta literatúry.
Napríklad do tej, do ktorej Rakúsovú pozval Pán Ó Rudolfa Juroleka. Nazdávam sa, že nám vhodne dosvedčí aspoň niečo z tu uvedených tvrdení: „Obrázky z prírody (časť Záhrada) obyčajne zakončuje sentenciou. Knihu završuje prieskumom. Ten je základný (filozofické texty o svete, o skutočnosti, o živote, o nespravodlivosti v spoločnosti), lyrický (psychika človeka, jeho vnemy pri pozorovaní sveta v rôznych časoch a obdobiach roka, nostalgia za príjemnou minulosťou), neskorý (tu prevažujú sentencie) a posledný prieskum (ťažké existenčné a existenciálne úvahy, pocit ničoty, depresie, úzkosti, osamelosť; chýba ten druhý, chýba láska).“
