Dominik Tatarka chýba už 30 rokov. Pádu režimu sa nedožil

10.05.2019 10:26
Vlado Kubenko Dominik Tatarka Martin Frič
Spisovateľ Dominik Tatarka (v strede) s režisérom Vladom Kubenkom (vľavo) a režisérom Martinom Fričom v roku 1967. Autor: ,

Život aj dielo slovenského spisovateľa a publicistu Dominika Tatarku, ktorý zomrel 10. mája 1989, sa niesli v znamení vzdoru. Najprv proti klerofašistickému charakteru vojnového Slovenska, po roku 1968 proti sovietskej okupácii a porušovania ľudských práv.

Tatarka, ktorý sa narodil 14. marca 1913, vyštudoval Filozofickú fakultu na Karlovej univerzite v Prahe a v rokoch 1938 až 1939 študoval na parížskej Sorbonne. Počas druhej svetovej vojny vstúpil do KSČ a zapojil sa do Slovenského národného povstania. Po vojne pracoval Tatarka ako redaktor v niekoľkých denníkoch a tiež ako scenárista.

Koncom 60. rokov sa angažoval v hnutí, ktorého cieľom bola liberalizácia komunistického režimu. Po násilnom potlačení takzvanej Pražskej jari vystupoval proti sovietskej okupácii, čo mu prinieslo vylúčenie z KSČ aj zo Zväzu slovenských spisovateľov. Definitívne upadol do nemilosti po tom, čo podpísal Chartu 77.

Tatarkove prvotiny boli prózy Cesty a Záchvevy duše záchvevy duše. Medzi jeho ďalšie tituly patrí napríklad surrealisticky ladená novela Panna zázračnica (1944), kritický román z obdobia vojnového Slovenska Farská republika (1948) alebo nadčasová satira na kult osobnosti a občiansky konformizmus nazvaná Démon súhlasu (1956). V 70. rokoch vychádzali jeho diela len v exile, prípadne ako samizdaty.

Po páde komunizmu, ktorého sa nedožil, bol Tatarka plne rehabilitovaný a dočkal sa radu ocenení. Jeho meno nesie najprestížnejšie literárne cena na slovenskom.

#výročie #Dominik Tatarka #komunizmus #Charta 77 #exilová literatúra
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku