Bindzár režíroval divadelné inscenácie aj filmy, písal scenáre, rozhlasové aj divadelné hry. Okrem toho bol aj publicistom, pesničkárom a básnikom. Trikrát sa tiež stal finalistom ceny Anasoft litera. S jeho poslednou knihou Zvon bol i v aktuálnej desiatke. „Najmä vo svojich románoch prejavil vysokú autorskú vyzretosť a schopnosť tvoriť pútavé románové celky s vierohodnými postavami, prevažne s tragickými osudmi, a dôkladnou znalosťou prostredia a historických reálií,“ napísalo v správe o úmrtí na svojej stránke Literárne informačné centrum.
Juraj Bindzár sa narodil 24. februára 1943 v Pezinku. V detstve ochorel na obrnu, a preto základné školy navštevoval aj v Čechách, v kúpeľoch Velké Losiny a Jánské Lázně. Po maturite na gymnáziu v Pezinku absolvoval štúdium estetiky a divadelnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a divadelnú réžiu na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU).
Po štúdiách pôsobil v divadlách v Nitre, v Banskej Bystrici, bol dramaturgom niekdajšieho Poetického súboru bratislavskej Novej scény a neskôr aj dramaturgom a režisérom Československej televízie v Bratislave. Pätnásť rokov tiež uverejňoval v mesačníku Slovenské pohľady v rubrike Rozhľadňa kritiky, komentáre a glosy o filmoch, televíznych programoch a knihách.
Na motívy iných autorov napísal viacero hier určených deťom ako napríklad Vianočne divadlo H. Ch. Andersena, Haydnova hlava, Nanebovstúpenie grófky Báthory, Robinson či Bájky. Známa je aj hra z roku 1985 Ako Winnetou Jánošíka ratoval.
Režisérsky či scenáristicky sa Juraj Bindzár podieľal na viacerých filmoch, z ktorých najvýznamnejšie sú animovaný film OKO z roku 1967 alebo celovečerný hraný film Okresné blues z roku 1990.
Svoju básnickú a prozaickú tvorbu naplno rozvinul až v zrelom veku. Knižne debutoval básnickou zbierkou Krajina nespavosti (2000). Ako prozaik sa najprv prezentoval psychologizujúcimi detektívnymi novelami Zabi ma nežne (2002) a Prázdny hrob (2003).
V roku 2004 mu vyšiel román Tanec s mŕtvou slúžkou odohrávajúci sa na konci 19. storočia. Po viacročnej odmlke vydal prózu Bez dúhy – plebejský román (2011), ktorý bol nominovaný na cenu Anasoft litera. O rok neskôr publikoval prózu Hekuba, román herečky. Ďalším románom Mlčky a krátko z roku 2016 sa opäť stal finalistom ceny Anasoft litera.
V 2018 mu vyšiel výber publicistických textov pod názvom Spiknutie nenáročných s podtitulom Kultúrna publicistika 1996 – 2015 a výber z poézie a pesničkárskej tvorby po názvom V bruchu zimy. Posledným prozaickým dielom Juraja Bindzára, ktorým sa po tretí raz dostal do širšieho výberu (desiatky) prestížnej literárnej ceny Anasoft litera, je román Zvon.
Okrem písania próz či básní sa Juraj Bindzár venoval aj tvorbe rozhlasových hier ako napríklad Môj prvý striptíz (2015), Medveď, labuť a smrť (2016), Hodina psa (2016), alebo Alfinko, najšťastnejší pes (2016).
