Tip na knihu: Osamelá chodkyňa Iris Kopcsayová

, 22.07.2019 05:00

V knihe Iris Kopcsayovej Životná poistka strhujúco účinkuje aj Bratislava. Čitateľ sa ocitne v obchodoch, na výstavách, v kaviarňach, na uliciach, pri vode, na pracovisku aj na úrade práce. Všetko pomaly plynie, uniká, atmosféra je nostalgická ako kytica vädnúcich ruží, ktoré ešte voňajú.

Iris Kopcsayová: Životná poistka
Iris Kopcsayová: Životná poistka Autor: Marenčin PT

Regina je osamelá chodkyňa. Kým iní sa ponáhľajú, sú nervózni, ona kráča životom pokojne. Pešo! Má tak viac možností ľudí pozorovať. Uvažuje, je zdanlivo pasívna, ale pohľad na svet má akčný a originálny. Táto zvláštna postava prichádza so zvláštnymi témami, skladá svojím vnímaním raritnú mapu mesta, breviár emócií všedného dňa. Regina prúdi Bratislavou ako samotný dav. Je mnohoraká, mnohooká, „savá“. Neprejavuje sa navonok, nerozhadzuje sa, nevnucuje svoje názory, ale všetko reflektuje. Hltá. Jej nečinnosť (pokoj, vyrovnanosť) je fascinujúca. Pohľad zobďaleč hĺbavý. Analyzuje, opája sa tým, na čo príde, čo objaví. Fascinujúca je tiež jej snaha zachovať si dôstojnosť aj v súkromí, keď je sama. Skúma a hodnotí každý svoj čin, ale aj obyčajné gesto, prejav. Nič nerobí bez zodpovednosti, bez konfrontácie s večnosťou. Zvažuje kroky svojej osamelej chôdze a vôbec existencie.

Autorka nepriamo poukazuje na to, ako sa z banalít vytvoril akceptovaný životný štýl, ako plytko sa žije. Jej hrdinka Regina sa chce povzniesť, vymaniť. Je ambiciózna, ale nesmelým spôsobom. Tí, čo majú mocnejšie hlasy a ostrejšie lakte, ju prebiehajú. Skôr sa dostanú k slovu (aj na poradách), vytlačia ju. Má dnes vôbec taký človek ako Regina šancu?

Našťastie, z knihy Iris Kopcsayovej vyplýva, že áno. Aj život osamelého chodca môže byť krásny a má zmysel. Byť pozorovateľom je skvelý dar! A ak pozorovateľ svoje danosti využije a podelí sa o to, čo zistil, môže vytvoriť neopakovateľnú hodnotu. Autorka svojou knihou vytvorila napríklad živú galériu ľudí, ktorí žijú v tomto období v Bratislave. Nie je to obyčajná kronika či realistický záznam, skôr gobelín, o to pôsobivejší, že je doň vtkaný aj osud samotnej Reginy. Autorka aj o smutnom píše s nádejou: Človek sa síce všeličoho bojí, ale život mu veľa ponúka.

Škoda, že dnes vychádzajú knihy bez ilustrácií. K tejto by sa hodili fotografie Bratislavy (jedna z postáv je dokonca fotograf). V texte zaznieva aj vyznanie tomuto mestu – Regina sa cíti jeho súčasťou. Aj ona, celkom obyčajná chodkyňa, spoluvytvára každodenné dianie. V knihe je všetko vyrozprávané pozvoľna, cez drobné pozorovania, akoby to boli denníkové zápisky, ktoré sú často útržkovité. Z nich je vlastne zostavený príbeh dvoch žien, priateliek, ktorých životy sa iba občas skrížia, hoci s rozhodujúcimi následkami. Príbehu však dominuje Regina.

Mnohí ľudia dnes jazdia autami a svoje mesto ani nepoznajú. Nestretajú ľudí. Málokto by mohol podať takú podrobnú správu o spoluobčanoch, ako chodkyňa Iris Kopcsayová. Kniha by si však zaslúžila dôslednejšie zredigovanie, čím by sa text zhutnil, obe hlavné hrdinky by nesplývali a vypadli by zbytočné fragmenty, povkladané do textu akoby z iných autorkiných projektov či z obyčajných denníkových záznamov. Skrátka – kniha volá po obrázkoch Bratislavy, ale aj po dotiahnutí. V každom prípade je to však príjemná prechádzka s vnímavou autorkou po zaujímavom meste.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Iris Kopcsayová #Životná poistka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku