Foto: Marenčin PT
Autori urobili kus dokumentačnej práce, ale zaznamenali aj ľudské príbehy obyvateľov víl a tým vlastne zmapovali intímnym spôsobom aj dejiny mesta a vôbec Slovenska. Teraz sa objavila nová kniha, ktorá sa na materskú publikáciu o vilách veľmi podobá, len je menšia a dá sa nosiť aj v kabelke či plecniaku. To ak by niekto putoval po tejto zaujímavej architektúre a chcel si hneď aj študovať podrobnosti.
Je to zhutnená bedekerová verzia tejto rozsiahlej témy. „Po základnej knihe Vily nad Bratislavou sme sa rozhodli s Tomášom Berkom urobiť tri bedekre, ktoré sa dajú nosiť so sebou na prechádzkach alebo pri jazde na bicykli. Vily nad Hradom vyšli pred troma rokmi, teraz ponúkame Vily na Slavíne a pripravujeme tretí diel, ktorý cyklus zavŕši – Vily v Horskom parku a na Kalvárii. Tým splníme našu predstavu, že bude zdokumentovaná zástavba bratislavských pahorkov v 21. storočí, a to v čase od roku 2010 – do roku 2020,“ hovorí architekt Ján M. Bahna.
Autori malého sprievodcu po vilách sa neuspokojili len s pohľadom zvonka. Obyvatelia ich pozývali do interiérov a ukazovali zaujímavé detaily jednotlivých stavieb. Nie sú to teda anonymné domy. Patria k nim mená známych architektov, ale aj majiteľov. Vždy je zaujímavé vedieť, kto v ktorom dome býva, zisťovať, či stavba ten rod vystihuje a čo kto chcel svojím projektom vyjadriť.
„V knihe sú špičkové domy, napríklad na obálke je moja vila Linea, ktorá je aj v Atlase svetovej architektúry. Stojí oproti Horárni v Horskom parku vedľa novej galérie. Máme v knihe aj príbehy, je o živote. A dokumentujeme aj to, čo znamená vila: je to aj história. Myslíme však tiež na budúcnosť: Chceli by sme, aby zástavba nebola prehustená, prehnaná, stereotypná, lebo aj dnes sa vytvárajú stereotypy. Ako existoval panelákový stereotyp, tak sa objavuje aj developerský stereotyp. Je to podobné.“
Pýtame sa Jána M. Bahnu, či sa medzi našimi vilami nájde aj taká, o ktorej by sa dal napísať príbeh a nakrútiť film, ako o brnianskej vile Tugendhat. Môže byť slovenská vila hviezdou? „Naše vily nie sú až také exkluzívne, lebo Bratislava bola relatívne malé mesto a v minulosti (po vyrovnaní) sa výstavba rozbehla skôr v Budapešti a vo Viedni. Tam sú iné mierky, veľkolepé vily. My sme boli vždy vidiek. Však sme aj mali problém nájsť vilu pre slovenského prezidenta.“
Ale aj napriek tomu, že je Bratislava neveľká, má krásne vilové štvrte, ktoré svedčia o tom, že mesto si vždy držalo istú úroveň, malo svojich vzdelancov a náročných ľudí, ktorí sa snažili vymaniť z priemeru. Príbehy víl sú rozprávaním o túžbe vzopäť sa k originalite a ku kráse. Aj tu síce hrozí gýč, no práve podobné publikácie ako Bahnove a Berkove knihy o vilách cibria vkus.
