Foto: Juraj Balogh
„Stále sa toho trošku bojím a budem sa báť, až kým neuvidím v rukách hotovú knihu, s ktorou budú všetci spokojní. Nielen jej tvorcovia, ale aj priami aktéri príbehu,“ priznáva Peter Michalík s rešpektom. Čo sa týka príbehu, podľa jeho slov ide o tému, ktorá verejnosti je aj nie je známa. „Milan Lasica a Július Satinský sú notoricky známy tandem, no druhou a nemenej dôležitou rovinou knižky bude samotné Divadlo na korze. Jeho činnosť možno rezonuje v teatrologických či širších umeleckých kruhoch, no nepovedal by som, že je notoricky známa vo všeobecnosti. Je to škoda, pretože ide o nesmierne zaujímavý príbeh, na ktorom sa krásne odvíja aj príbeh doby. Súčasťou Divadla na korze bolo aj Divadlo Lasicu a Satinského. Išlo o ich prvú domovskú kamennú scénu,“ približuje vydavateľ.
Počas pomerne krátkeho trvania – od konca roka 1968 až po zrušenie v roku 1971 – pôsobil v Divadle na korze celý rad významných, nielen hereckých osobností. Silnú tvorivú generáciu zastupovali okrem Lasicu a Satinského aj ďalšie mená ako Stano Dančiak, Marián Labuda, Zita Furková, Martin Huba, Pavol Mikulík, Magda Vášáryová a mnohí ďalší. Len čo by sa však autori komiksu pustili aj po týchto linkách, z knižky by sa stal obrovský opus s finalizáciou v nedohľadne. Jednej významnej osobnosti sa však príbeh predsa len bude venovať podrobnejšie. Ako prezradil Peter Michalík, kľúčovú úlohu tu zohrá aj Kornel Földvári, ktorý bol niečo vyše roka riaditeľom Divadla na korze.
Trochu fantázie nikdy neuškodí
V súvislosti so spracovaním príbehu si mladý vydavateľ spomína na osobné stretnutie s Milanom Lasicom. „Prvá vec, ktorú som mu chcel povedať, bola, že s ich osobným príbehom, ale aj s príbehom divadla budeme narábať s čo najväčším rešpektom. Odpoveď pána Lasicu bola, že nám odporúča presný opak,“ smeje sa Michalík. Komiksový príbeh bude podľa jeho slov vychádzať z reálií, no ako jedným dychom dodáva, stopercentnú zhodu s faktami divadelných historikov nesľubuje. Odhadnúť vhodnú mieru fabulácie bude mať za úlohu aj autor textu Peter Gärtner. Ten vníma účasť na projekte ako veľkú výzvu.
Foto: Juraj Balogh
„Samozrejme, je to radosť. Príležitosť zúčastniť sa niečoho takého sa nenaskytne každý deň, no zároveň ide o obrovskú zodpovednosť. Písať v slovenskom prostredí o dvojici Lasica a Satinský je skoro ako písať o posvätnej krave. Nápad je to však výborný. Komiks je platforma, kde sa dá pracovať s humorom, dá sa viac experimentovať a tiež byť rozprávačsky dravý. Musíme to ešte celé vymyslieť. Aj keď chceme rešpektovať historické pramene, príbeh má byť fikcia a v tom spočívajú niektoré nástrahy. Mojou úlohou ako autora textu bude čitateľov presvedčiť, že aj keď sa niektoré detaily zhodovať s realitou nebudú, chuť dočítať knižku do konca ich neopustí. Aj zdramatizovanú a prifarbenú,“ hovorí Gärtner. Ako však dodáva, historky z obdobia Divadla na korze a nástupu normalizácie sú také silné, že ich v niektorých prípadoch netreba ani vymýšľať, len citlivo spracovať.
Radosť na oboch stranách
Okrem Petra Michalíka a Petra Gärtnera pracuje na knižke s pracovným názvom Lasica, Satinský a my aj ilustrátor Juraj Balogh či dramaturg Miroslav Dacho. Projekt by sa však podľa Michalíka nezačal realizovať bez súhlasu Milana Lasicu a Lucie Molnár-Satinskej, ktorá sa vo veľkej miere stará o otcovu pozostalosť. „Bez ich podpory by som ten nápad ďalej nerozvíjal. A keďže som sa dočkal požehnania z oboch strán, dokonca aj akejsi radosti, bol to pre mňa viac ako len formálny súhlas,“ približuje prvé kontakty vydavateľ.
„Rodina Satinských sa k prvým návrhom vyjadrila pozitívne. A čo sa týka Milana Lasicu, keď som mu po prvý raz napísal mail o mojom pláne, trochu som sa obával reakcie. Komiks má u nás predsa len povesť podradného druhu umenia. Pán Lasica mi odpísal s humorom sebe vlastným, že ,ako dlhoročný predstaviteľ pokleslej kultúry tento nápad víta',“ spomína si na úsmevnú situáciu a povzbudenie Michalík.
Príbeh o Lasicovi a Satinskom by mal uzrieť svetlo sveta najskôr na jar 2020. Vydavateľstvo Monokel však okrem iných publikácií chystá aj ďalší komiks. Na osud židovského športovca z Bratislavy Imiho Lichtenfelda, ktorý je dnes celosvetovo známy ako zakladateľ bojového umenia Krav Maga, zaostrí knižkou Bitkár.
