Johann Wolfgang Goethe sa narodil 28. augusta 1749 vo Frankfurte nad Mohanom v dobre situovanej rodine. Jeho otec bol zástupcom v cisárskej rade. Na jeho želanie odišiel 16-ročný Goethe študovať právo do Lipska. Ale viac ako právo ho zaujímala literatúra a umenie. V Lipsku napísal svoje prvé verše ešte v rokokovom štýle.
V roku 1768, Lipsko kvôli chorobe opustil a vrátil sa naspäť do Frankfurtu nad Mohanom. Po návrate domov a počas liečenia sa venoval literárnej tvorbe, avšak na otcov nátlak pokračoval v štúdiu práva, tentoraz v Štrasburgu, kde odcestoval v apríli 1770. Aj tam sa ale viac zaujímal o anatómiu a prírodné vedy, než o právo.
V Štrasburgu sa zoznámil s o päť rokov starším filozofom a spisovateľom Johannom Gottfriedom Herderom, ktorý ho zasvätil do ľudovej poézie a sám nadšený obdivovateľ Williama Shakespeara, prehĺbil Goetheho lásku k tomuto autorovi, ktorá ho sprevádzala po celý život.
Spoločne stáli pri zrode preromantického hnutia v nemeckej literatúre Sturm und Drang (Búrka a vzdor), ktoré vzniklo v dôsledku útlaku, neslobody a nespokojnosti. Jeho príslušníci sa postavili proti nadvláde rozumu a chceli dosiahnuť uplatnenie všetkého prirodzeného, čo sa v človeku nachádza – citu, vášne, lásky a slobody. „Lepšie je byť smutný s láskou, ako bez nej veselý,“ hovoril Johann Wolfgang Goethe.
Po ukončení štúdií pôsobil krátky čas ako právny zástupca na ríšskom komornom súde v mestečku Wetzlar. Advokáciu totiž čoskoro zanechal a začal sa venovať literárnej tvorbe. V tomto nemeckom mestečku ležiacom neďaleko Frankfurtu nad Mohanom napísal Goethe dielo Utrpenie mladého Werthera (1774), ktoré položilo základ spisovateľovej svetovej slávy.
Inšpiráciu románu čerpal počas svojej praxe na súde a okrem nešťastnej lásky k Charlotte (Lotte) Buffovej poslúžila autorovi ako námet aj samovražda jeho kolegu. Ďalší vynikajúci nemecký básnik a prozaik Heinrich Heine charakterizoval román Utrpenie mladého Werthera slovami: „Príroda chcela vedieť ako vyzerá, a tak stvorila Goetheho.“
Dielo, ktoré obľuboval aj Napoleon Bonaparte, vyvolalo mnoho reakcií a polemík o práve človeka na samovraždu. Spustilo tiež vlnu „wertherománie“, pod vplyvom ktorej mnohí mladí ľudia napodobňovali hlavného hrdinu – neraz aj vrátane dobrovoľného odchodu zo sveta.
Prvý diel Goetheho najväčšieho diela – veršovanej drámy Faust – vyšiel v roku 1808, druhý dopísal v roku 1830 a zverejnený bol až rok po jeho smrti, v roku 1833. Jedno z najvýznamnejších literárnych aj dramatických diel svetovej literatúry označované tiež ako „dráma božská a diabolská“ je metaforou večnej túžby človeka po poznaní sveta a zmyslu ľudskej existencie, rozumu a citu. Faust je dráma o človeku, ktorý hľadá dokonalosť a jeho vykúpenie nastáva, keď svoje schopnosti a dosiahnuté ciele využije na to, aby pomohol iným ľuďom. Goetheho Faust sa dočkal operných aj divadelných spracovaní a inšpiroval tiež ďalších autorov.
Goethe napísal aj ďalšie významné diela, medzi nimi napríklad drámu Götz z Berlichingenu, báseň Prometheus a baladu Kráľ duchov, či historický cestopis Cesta do Talianska.
Johann Wolfgang Goethe sa venoval aj štúdiu prírodných vied, mineralógii, botanike a fyzike. Priťahovala ho najmä teória vzniku farieb, ktorej venoval svoje dielo Teória farieb (1810). Zaujímala ho tiež anatómia, v roku 1784 objavil medzičeľustnú kosť. Po Goethem je pomenovaný minerál goethit.
Po roku 1793 sa Goethe zdržiaval prevažne vo Weimare a v Jene, pričom tieto mestá opúšťal len na krátky čas, väčšinou kvôli ceste do českých kúpeľov v Karlových Varoch a v Mariánskych Lázňach. Počas posledných desiatich rokov života sa zdržiaval len doma, nepodnikal dlhé cesty a snažil sa dopísať rozpracované diela, najmä Fausta. Johann Wolfgang Goethe, ktorý sa už počas svojho života stal nesmrteľným, zomrel 22. marca 1832 vo svojom dome vo Weimare.
Goethe, obdivovateľ Williama Shakespeara, o tomto veľkom anglickom spisovateľovi a dramatikovi povedal: „O Shakespearovi nemožno vôbec hovoriť, pretože všetko, čo možno vysloviť, je v tomto prípade nedostatočné.“
O Johannovi Wolfgangovi Goethem možno povedať to isté.
