Guillaume Apollinaire: Flitre a šrot

, 28.09.2019 13:00
Ľubomír Feldek,
Ľubomír Feldek. Autor: ,

V nedávnej ankete nám Ľubomír Feldek odpovedal veršami Guillauma Apollinairea z básne, ktorá sa volá Hotel.

A práve v tejto básni o ráne v hotelovej izbe je aj veta, podľa ktorej nazvali celú novú knihu Apollinairovej tvorby – Nechce sa mi pracovať. Výber z diela francúzskeho básnika prebásnil Ľubomír Feldek a graficky knihu stvárnili Eva Kovačevičová-Fudala a výtvarník Paľo Čejka.

Knihu „krstil“ vo Véčku prekladateľ Ľubomír Feldek, a to za účasti Christophea Léonziho, veľvyslanca Francúzskej republiky na Slovensku, a vydavateľa Juraja Hegera z vydavateľstva Slovart. Knihu pri slávnostnom akte obsypali flitrami, ktorých motív spojil v ilustráciách výtvarník Paľo Čejka s drsným šrotom. Tak nejako je to aj v Apollinairovej poézii.

Nechce sa mi pracovať je vyše dvestostránková publikácia pre tých, ktorým sa chce čítať. Kniha ponúka kapitoly, ktoré povedú čitateľa celým dielom autora: Zvieratník alebo Orfeov sprievod, Alkoholy, Melancholický sliedič, Básne pre Lou, Básne pre Madeleine, Vitam impendere amori, Kaligramy, Zbrojná truhlica, Nevydané básne, doslov a poznámky. Z týchto textov sa čitateľ dozvie tiež o osudoch básne Hotel (z roku 1913), ktorá zaznela aj v našej ankete. Vznikla podľa nej pieseň skupiny Pink Martini, má refrén „nechce sa mi pracovať“ a na krste ju zaspievala so skupinou KaFe band Katka Feldeková.

Kniha Guillaume Apollinaire: Nechce sa mi...
Kniha Guillaume Apollinaire: Nechce sa mi pracovať. Autor: Slovart

Sám prekladateľ Ľubomír Feldek o Apollinairovi povedal: „Je to od puberty môj básnik, objavil som ho na jeseň 1951, keď školník v našej triede vyhlásil, že potrebuje brigádnikov. Náhodou som sedel hneď pri dverách a ocitol som sa medzi niekoľkými pomocníkmi. Až potom sme zistili, že máme vynášať knihy vyradené z profesorskej knižnice a nosiť ich na nákladné auto. To ich malo odviezť do žilinskej celulózky, kde ich mali pomlieť, znova z nich urobiť papier, na ktorý potom v tlačiarňach vytlačia Stalinove spisy. Urobil som jediné, čo proti tomu mohol v tej chvíli urobiť pätnásťročný chlapec: strčil som si pár kníh za košeľu. Nemal som čas veľmi si vyberať – ale aj tak som mal šťastnú ruku. Za mojou košeľou sa ocitla aj Čapkova antológia modernej francúzskej poézie. A keď som sa do nej potom doma začítal, najviac ma uchvátil – svojou veselou clivotou a slobodnou metaforou – práve Apollinare.”

A čo bolo najťažšie na prebásňovaní jeho veršov? „Keď Apollinaire napísal verš „je ne veux pas travailler“ – „nechce sa mi pracovať“ – prezradil nám o sebe, že aj on podobne ako Mozart alebo Picasso dostal od Boha taký veľký talent, že pracovať ani nemusí. Tvoril bez námahy, tvoril hravo. Podobne hravý by mal byť aj jeho prekladateľ. Ten sa však už námahe nevyhne – najmä keď musí lúskať zdanlivo nerozlúsknuteľné básnické oriešky, ktorými ho beťár Apollinaire vynukuje.

Napríklad záver slávnej básne Zone (Pásmo): „Adié adié soleil cou coupé“. Čo s tou slovnou hrou, v ktorej básnik prirovnáva slnko k hlave práve odťatej od krku? Vyriešil som to tak, že som medzi tie dve adié vsunul veľké Ó. („Zbohom Ó zbohom slnko rez hrdlom“). Apollinaire popri slovných hrách, určených nášmu sluchu, rád využíval aj vizuálny pôvab napísaného slova, pre vizuálnu báseň vymyslel názov kaligram – nuž som si povedal, že hravosť toho „cou coupé“ zachránim v slovenčine kaligramom. Veď či nevyzerá dlhé Ó ako rez hrdlom? Dokonca čerstvý rez. Ešte z toho hrdla trčí dĺžeň ako práve použitý nôž.“ A Apollinaireov život? „Dožil sa iba 38 rokov. Okrem básnickej kvality nám Apollinaire ponúka aj svoj ľudský príbeh. Bol to pravý Európan. Po otcovi Talian, po matke Poliak, žil v Paríži, písal po francúzsky, dobrovoľne – hoci nemusel – sa prihlásil do francúzskej armády, a 9. novembra zomrel na následky vojnového zranenia. Z jeho básne Túžba sa však dozvedáme, že trpel, keď si uvedomil, že „Goethe je v zákope, na ktorý som strieľal“.

#Ľubomír Feldek #kniha #Guillaume Apollinaire
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku