Švédska Kráľovská akadémia udelenie ceny Petrovi Handkemu (76) zdôvodnila jeho „vplyvným dielom, ktoré s jazykovou geniálnosťou skúma periférie a špecifickosť ľudskej skúsenosti“.
Tokarczuková (57), ktorá je považovaná za najtalentovanejšiu poľskú autorku románov svojej generácie, bola ocenená za „naratívnu predstavivosť, ktorá v spojení s encyklopedickou vášňou reprezentuje prekračovanie hraníc ako jednu z foriem života“. Tokarczuková, ktorej knihy boli preložené do 25 jazykov, je aj politickou aktivistkou kritizujúcou poľskú vládu konzervatívnej pravicovej strany Právo a spravodlivosť (PiS).
Nobelova cena za literatúru za rok 2019 aj rok 2018 bude odovzdaná 10. decembra. Cena je dotovaná sumou deväť miliónov švédskych korún (830 000 eur), ktorú dostanú obaja autori.
Tento rok ocenili dvoch autorov, pretože vlani v máji sa švédska akadémia rozhodla cenu neudeliť. Stalo sa tak prvýkrát od roku 1942, a to pre škandál súvisiaci s obvineniami so sexuálneho zneužívania, ktorého sa dopustil Francúz Jean-Claude Arnault, manžel bývalej členky komisie pre udeľovanie Nobelovej ceny za literatúru Katariny Frostensonovej. Arnault bol vlani v decembri odsúdený na dva a pol roka väzenia za dva prípady znásilnenia, ktoré sa týkali jednej ženy a ktoré sa odohrali koncom roku 2011.
Spomínaná žena bola pritom len jednou z celkovo 18 žien, ktoré koncom roku 2017 podľa štokholmského denníka Dagens Nyheter obvinili Arnaulta zo sexuálneho obťažovania. Arnault je navyše zodpovedný aj za viacnásobný únik informácií o víťazoch Nobelovej ceny za literatúru. V dôsledku tohto škandálu sa členstva vo Švédskej akadémii vzdalo osem z jej 18 členov.
Nobelovu cenu za literatúru za rok 2017 získal anglický spisovateľ japonského pôvodu Kazuo Ishiguro. Predošlými laureátmi sú americký pesničkár a spevák Bob Dylan (2016) či bieloruská spisovateľka Svetlana Alexijevičová (2015).
Za dobu udeľovania cien bolo zo 114 laureátov – medzi ktorých sa v roku 1984 zaradil aj básnik Jaroslav Seifert – len 14 žien. Okrem kontroverzií sprevádzajúcich voľbu niektorých mien – a zanedbávanie iných – je Nobelova cena za literatúru často tiež terčom kritiky kvôli svojmu „eurocentrizmu“, najmä vzhľadom na Škandináviu.
Medzi ocenenými doteraz bolo 16 laureátov zo škandinávskych krajín, z toho osem zo samotného Švédska – čo je viac, než šestica držiteľov Nobelových cien za literatúru z Ázie (prípadne sedem, ak je započítaný turecký spisovateľ Orhan Pamuk), a to isté platí pre Latinskú Ameriku, kde je laureátov sedem pri započítaní Dereka Walcotta zo Svätej Lucie.
Minulý rok nebol prvý, ktorý nepriniesol žiadneho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Prázdnymi rokmi boli aj vojnové roky 1914, 1918, 1940 – 1943. Bez ceny bol aj rok 1935, keď sa akadémia rozhodla, že žiadny z kandidátov nie je pocty hodný.
Nobelova cena za literatúru bola po prvý raz vyhlásená v roku 1901 a jej prvým držiteľom sa stal francúzsky básnik a esejista Sully Prudhomme. Prvou ocenenou ženou bola svetoznáma švédska spisovateľka Selma Lagerlofová v roku 1909. Nobelova cena sa podľa závetu švédskeho chemika Alfreda Bernharda Nobela podľa jeho slov udeľuje za „najvýznačnejšie literárne dielo v ideálnom smere“. V roku 1984 bola udelená aj českému básnikovi Jaroslavovi Seifertovi.