Nobelova cena za literatúru pre prenikavé hlasy strednej Európy

Udeľovanie Nobelovej ceny za literatúru sa v minulom roku nieslo v duchu škandálu spojenom s hnutím MeToo, a o víťazovi sa napokon nerozhodlo. Tento rok bol preto očakávane iný než všetky predošlé. Nobelovu cenu za literatúru Kráľovská švédska akadémia udelila poľskej spisovateľke Olge Tokarczukovej za rok 2018 a za rok 2019 rakúskemu spisovateľovi Petrovi Handkemu.

10.10.2019 18:43
NOBEL-PRIZE/LITERATURE Foto:
Olga Tokarczuk, Peter Handke
debata (2)

Švédska akadémia, ktorá udeľuje Nobelovu cenu za literatúru od roku 1901, sa aj v súvislosti s moderným vývojom, počas ktorého sa v literatúre posledných desaťročí čoraz častejšie objavovali hlasy z „malých“ literatúr tretieho sveta a stále početnejšie ženské autorky, rozhodla kritériá prispôsobiť a zmeniť „na mužov orientovanú a eurocentrickú minulosť“. Preto bola pre mnohých možno najhorúcejšou favoritkou Maryse Condé z Guadaloupe, ktorá vo svojej tvorbe spája jednak skúsenosti človeka z krajiny poznačenej kolonializmom a otrokárstvom, jednak je jej bytostne bližšie sociálna problematika zo ženskej perspektívy. Slovom, skôr sa možno očakávala víťazka z „dvojitej periférie". Napokon sa nositeľmi prestížneho ocenenia stala autorka a autor v literárnom svete dobre známi. Tematicky však dostatočne plávajúci „proti prúdu“.

Nie je ľahké byť Poliakom

Olga Tokarczuková patrí k najznámejším a najčítanejším súčasným poľským autorom, okrem románov píše aj eseje a je rovnako oceňovaná kritikmi, ako aj čitateľmi. Vyštudovala psychológiu na Varšavskej univerzite a v rodnej krajine získala viacero literárnych cien. Do širšieho povedomia vstúpila nielen vďaka tomu, že jej diela sú doposiaľ preložené približne do dvadsiatich jazykov, ale aj vďaka prestížnej medzinárodnej cene Man Booker International Prize, ktorá sa udeľuje najlepšej prekladovej fikcii kdekoľvek na svete. Dostala ju ako prvá Poľka.

Témy jej príbehov často súvisia s istým druhom „nomádskeho života“, ktorý v súčasnosti vedieme aj v modernom svete; ustavičný pohyb, nezakorenenie či už vo vzťahoch, alebo v krajine, často vo svojej vlastnej. Ako verejne činná intelektuálka, aktivistka a hlasná kritička pravicovej a konzervatívnej poľskej politiky je Tokarczuková v Poľsku neraz označovaná ako „protipoľská“ a jej dielo za hlboko „antikresťanské a propagujúce ekoterorizmus“.

Keď sa v televízii v roku 2014 vyjadrila, že aj Poľsko spáchalo v niektorých obdobiach svojich dejín „hrozné činy“ kolonizácie, vydavateľ jej musel zaobstarať telesného strážcu. Napriek podobným nálepkám je však Tokarczuková s Poľskom a poľštinou hlboko spätá. Pekne to vyjadrila v rozhovore pre Louisiana Channel: „Nie je ľahké byť Poliakom. V Poľsku nič nie je samozrejmé, všetko sa musí vždy prerozprávať nanovo. Poľština patrí k najbohatším jazykom a dokáže vyjadriť veľmi zložité veci. Práve preto máme takých skvelých básnikov.“ Okrem toho podľa nej tkvie zvláštnosť poľskej alebo vôbec stredoeurópskej literatúry v rozpore medzi Západom a Východom: „Oveľa viac vecí spochybňujeme, nedôverujeme stabilným, trvajúcim javom.“ Podľa Olgy Tokarczukovej patriotizmus na rozdiel od nacionalizmu znamená „prácu, tvorbu a spojenie s okolitým svetom“.

V slovenčine vyšli jej romány Anna In v hrobkách sveta a Dom vo dne, dom v noci. Do češtiny boli preložené aj romány Posledné príbehy, Běguni a Svoj voz i pluh veď cez kosti mŕtvych.

Zrušiť Nobelovu cenu?

Mimoriadnou udalosťou je udelenie tohtoročnej Nobelovej ceny Petrovi Handkemu. Rakúsky spisovateľ, ocenený za „vplyvné dielo, ktoré jazykovou dômyselnosťou báda perifériu a špecifickosť ľudskej existencie“, vyvolal pobúrenie už neraz. Handke, ktorý si získal univerzálnu slávu najmä divadelnou hrou Über die Dörfer (Ponad dediny), ale aj za román Die Wiederholung (Opakovanie) a scenár slávneho filmu Wima Wendersa Nebo nad Berlínom, v roku 2014 povedal rakúskemu denníku Die Presse, že „Nobelovu cenu by mali konečne zrušiť“, pretože je „falošnou kanonizáciou literatúry“. Svoje dôvody nazvať Handkeho víťazstvo „hanebným rozhodnutím“ mala kosovská veľvyslankyňa v USA Vlora Çitaku. Handke vždy verejne kritizoval „kriminálnu intervenciu NATO v Srbsku“ a v roku 2006 predniesol reč na pohrebe Slobodana Miloševića.

Podľa Fiammetty Rocco, zodpovednej za Man Booker International Prize, by sme mali oboch víťazov vidieť v kontexte. „Píšu odlišne, ale obaja venujú pozornosť sporným krajinám, o tých, čo majú pamäť a o jednotlivom človeku, ktorý potrebuje rozprávať svoj príbeh.“ Olgu Tokarczukovú milujú všetci čitatelia s výnimkou extrémnej poľskej pravice, Peter Handke vyvoláva nedôveru v tých, ktorí sa podnes neospravedlnili za bombardovanie v Srbsku. Obaja plávajú proti momentálne pohodlnému prúdu, a tak, ak rozhodnutie udeliť im najvyššie literárne ocenenie mnohých pobúri, tým lepšie. Aspoň sa nestane „falošnou kanonizáciou literatúry“.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #literárne ceny