František Kozmon - Vlk. Špičková slovenská mafiánska detektívka

Možno keby ste nevedeli, že ide o slovenského autora, brali by ste Vlka ako vynikajúcu mafiánsku detektívku vychyteného zahraničného spisovateľa.

31.10.2019 07:00
debata
František Kozmon - Vlk. Foto: IKAR
František Kozmon, Vlk František Kozmon - Vlk.

František Kozmon si naštudoval prostredie i taliansku mafiu, takže vyznieva autenticky.

Vlk je novinka v jeho „zvieracej“ krimisérii. Predtým vyšli knihy Potkan, Rosnička a Kukučka. Išlo o čistokrvné kriminálky, tentoraz Kozmon zabrúsil do mafiánskych vôd kanadského Montrealu. Šikovne prelína minulosť s prítomnosťou, v ktorej detektív Marek Wolf pátra po svojich koreňoch…

Marek Wolf prežil istý čas v Kanade, potom sa vrátil na Slovensko, kde sa stal dobrým vyšetrovateľom…no teraz opäť odchádza na sever Ameriky. Donútil ho k tomu vrah, ktorý mu poslal fotku z miesta činu s odkazom: Chceš poznať pravdu o svojom otcovi? Musíš sa vrátiť do Montrealu. Montrealskému podsvetiu kedysi vládol mafián Anthony Rizzo. „Viem len toľko, že môj otec bol policajt a pracoval pre taliansku mafiu. Z toho som si vydedukoval, že sa infiltroval medzi Rizzovcov. Pravdepodobne preto, aby na nich zbieral dôkazy. Tam moje informácie končia a dúfal som, že vy mi poviete viac,“ uvažuje Marek Wolf.

Mafiánske časy sú však už dávno preč. Rizzo je za mrežami a jeho posluhovači sa rozpŕchli. Po rokoch sa na povrch dostávajú staré hriechy a na vrahovom zozname pribúdajú obete. Vraždy spolu zdanlivo nesúvisia, no Marek odhaľuje, že všetky obete pracovali pre starého mafiána. Čo má s tým všetkým spoločné jeho otec a aká je pravda, ktorú o ňom vie len vrah?

Wolf si uvedomuje, že sa ženie do vopred nastraženej pasce, no nemôže si pomôcť. Nezastaví sa, kým neodhalí pravdu. Tá ho však môže stáť život.

Pozrite si, čo o svojej knihe hovorí autor František Kozmon:

Novinka Vlk vychádza ako súčasť veľkej akcie Knižný kompas, do ktorej sa zapojili kníhkupci na celom Slovensku. Dostane vás dynamické a pútavé striedanie príbehov z minulosti, kde sa dozvedáte o živote Markovho otca s mafiou. A z prítomnosti, v ktorej prebieha pátranie a skladanie jednotlivých dielikov.

František Kozmon vyštudoval masmediálnu komunikáciu v Trnave, zúčastnil sa na viacerých poviedkových súťažiach a experimentoval s rôznymi knižnými žánrami. Zakotvil pri detektívke. Jeho debut Posledný prípad kapitána Čontoša zvíťazil v súťaži Detektívka 2014 a bodoval v čitateľskej ankete. Vo vydavateľstve IKAR mu vyšli romány Potkan, Rosnička a Kukučka, kde je hlavnou postavou vyšetrovateľ Marek Wolf.

Začítajte sa do novinky Vlk

29. marca 1979

Pamätáte si ešte na to, ako sa vás každý dospelák vypytoval, čím chcete byť, keď budete veľký? Koľkým z vás sa to aj splnilo a koľkí z vás sa len zasmejú, keď si spomenú na to, čo vtedy ešte plní detskej naivity tak oduševnene vyhlasovali? Ja sa dodnes neviem rozhodnúť, ku ktorej skupine patrím.

František Kozmon a jeho novinka Vlk. Foto: DUŠAN KITTLER/IKAR
František Kozmon, Vlk František Kozmon a jeho novinka Vlk.

Totiž ja som už ako decko sníval o tom, že zo mňa vyrastie hrdina. Žral som príbehy o boji dobra so zlom z knižiek aj z telky. Jednoducho som fandil klaďasom. Prežívajúc každú nespravodlivosť som sa o to viac tešil z víťazstva nad záporákmi, ktoré nakoniec prišlo, aj keď sa už zdalo absolútne nemožné. Hrdinovia prosto dokázali zvrátiť akúkoľvek situáciu, poraziť presilu nepriateľov a ochrániť pred nimi slabých a bezmocných.

No realita je iná, zväčša krutá. V živote vyhrávajú silnejší a bohatší, ale hlavne sebeckí ľudia. Ťažko som znášal, keď som to zistil. Bolo to o to horšie, že som mal vtedy len deväť rokov. Mal som ťažké detstvo, ale útechou mi bolo, že ani hrdinovia to nemajú ľahké. Možno aj preto som sa práve vtedy, už ako malý deväťročný zasran, zaprisahal, že sa tým hrdinom jednoducho stanem. Budem bojovať za spravodlivosť, chrániť slabších a pôjdem proti záporákom, nech budem stáť proti akejkoľvek presile.

Práve preto som sa stal policajtom, hneď ako som dovŕšil osemnásť, a napriek tomu som tesne pred svojimi dvadsiatymi narodeninami skončil v base.

Mohla za to jedna barová bitka. Iní by vám možno povedali, že za to mohla moja tvrdá hlava. Ja by som skôr povedal, že som len chcel byť hrdinom za každú cenu. V praxi to znamenalo, že keď som bol s kamošmi v sobotu večer vonku a videl som, ako si pripitý trtko nedá povedať a tlačí nejakej babe do hlavy kaleráby, aj keď ho poslala dočerta aspoň trikrát, musím ju ísť chrániť. Chcel som to vybaviť pokojne a rázne, keď však padla prvá rana z jeho strany, pochopil som, že slová stačiť nebudú. Stihol som sa uhnúť. Trtko po niekoľkých poldecákoch nemal najlepšiu mušku a ja som bol ťažší cieľ: bol som menší a obratný. Nepatril som k vysokým chlapom a aj preto ma mnohí v podobnej situácii podcenili. Ich chyba.

Ja som zasa podcenil tohto trtka. Dúfal som v poctivý súboj: niekoľko rán päsťou, kým jeden z nás neskončí na zemi alebo to nevzdá. On na mňa vytiahol nôž, keď pochopil, že bez neho nemá šancu. Klasický ťah záporáka. No on aj tak zostal na slobode a ja som putoval za mreže. Šesť mesiacov nepodmienečne za to, že som ho o ten nôž obral a použil proti nemu. Nepomohol mi ani právnik, ktorý súd presviedčal, že som konal v sebaobrane. Podľa prokuratúry som celú bitku vyvolal ja a ešte k tomu som mu zasadil úmyselnú ranu. Dosvedčil to aj policajný expert.

A čo? Možno som to v tej chvíli aj chcel spraviť. Ten hajzel si to predsa zaslúžil. Šesť mesiacov vo väzení za to stojí. A budú z nich tri, ak budem sekať dobrotu. Čo sú to tri mesiace, keď máte v podstate ešte celý život pred sebou?

Zato tri mesiace v base môžu v kariére policajta narobiť riadne problémy. To som si v tej chvíli neuvedomoval alebo som si to nechcel pripustiť. Jediné, na čo som myslel, keď som prechádzal bránami väzenia, boli posledné slová môjho šéfa: „Dávaj si bacha, s fízlami sa v base nebabrú. Horšie to majú už len pedofili.“

Na vrátnici som odovzdal všetky osobné veci aj s oblečením. Pred vstupnou prehliadkou som sa musel vyzliecť úplne dohola. Bachár mi prikázal, aby som si kvokol, rukami od seba roztiahol polky zadku a do toho ešte nahlas zakašľal. To pre prípad, že by som dovnútra pašoval niečo na mieste, v ktorom sa nikomu hrabať nechce.

Až potom som dostal rovnošatu pre nováčika a v sprievode hneď dvoch bachárov som mieril do cely.

„Nebolo ľahké s niekým ťa spárovať,“ podotkol jeden z nich.

Čakal na moju reakciu, zmohol som sa len na nechápavý pohľad. Odpoveďou bola rovnaká poučka o policajtoch a pedofiloch. Akoby sme mali niečo spoločné so zvrátenými úchylákmi.

Celu som zdieľal s malým a nenápadným chlapíkom, ktorý držal bobríka mlčanlivosti. Nikdy som nezistil, za čo sedel ani ako sa volal. Nehovoril so mnou ani s nikým iným. Vtedy som to ešte tak nevnímal, ale dostal som ho ako za odmenu. Hocaký iný spoluväzeň by mi spravil zo života peklo.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #knižná novinka #Ikar #František Kozmon