Foto: Milan Kňažko
Autentické texty, ktoré čitateľov prevedú cez spoločenské míľniky Československa a Slovenska, ilustruje bohatý fotografický materiál z hereckého, politického i súkromného života Milana Kňažka. Dominantnú časť tvorí jeho rozprávanie o Novembrovej revolúcii '89. Krátkymi textami na zadnej obálke knihy prispeli aj Emília Vášáryová, Pavel Traubner, Michael Kocáb, Emil Horváth, Rudolf Sikora.
„Ďakujem jednotlivým pracovníkom ÚPN za otázky, ktoré mi pomohli vyloviť už takmer zabudnuté spomienky. Otázky ma donútili formulovať myšlienky, ktoré by inak zostali iba v pocitovej rovine. Moje odpovede hádam pomôžu objektivizovať udalosti, ktoré ich účastníci niekedy interpretujú spôsobom, že ‚každý z nás je hrdinom vo svojom príbehu‘. … Je dôležité, aby sme rozlišovali skutočnosti a ich interpretácie,“ píše Kňažko v úvode knihy. Ako priamy účastník mnohých prelomových udalostí z Novembra '89, prvých slobodných volieb, rozdelenia Československa a podobne, nechce ignorovať prežívanie mnohých mýtov, ako aj prepisovanie histórie.
„Zverstvá v podobe justičných vrážd 50. rokov, stovky nevinných postrieľaných na hraniciach, tisíce politických väzňov, státisíce utečencov roztrúsených po celom svete, uprednostňovanie ‚našich ľudí‘ a ponižovanie ostatných, to je len zopár príkladov na ilustráciu tohto obdobia,“ uvádza autor knihy s tým, že je presvedčený, že si to všetko musíme pripomínať najmä preto, aby sa to v nejakej mierne pozmenenej forme nezopakovalo: „Náznaky a spôsoby spoločenského a politického správania v súčasnosti mi bránia v tom, aby som to pokladal za neškodnú minulosť. Keď počujem čarovnú vetu ‚nebolo všetko zlé‘, mali by sme si pripomenúť obludnú nespravodlivosť páchanú na nevinných ľuďoch a mať stále otvorené oči. Urobme to aj kvôli tomu, aby už nikdy nemuseli malé deti zaspávať s otvorenými očami uprenými na dvere a čakať, či sa ich otec vráti z väzenia,“ píše Kňažko.
Základ knihy tvoria rozhovory historikov z ÚPN – Ondreja Podolca a Petra Jašeka s Milanom Kňažkom. Ich rozprávanie sa odvíjalo od spomienok na detstvo, ktoré Kňažko (1945), prežil v rodnej dedine Horné Plachtince a od roku 1949 na Mikulášskej ulici v Bratislave, až po súčasnosť.
Chronologicky je rozdelené do ôsmich kapitol – Detstvo a mladosť: Vysoké školy života, Slobodný herec v neslobodnej dobe, Pamätný rok 1989: Ako som sa dostal na „tribúnu“, Havlov poradca, minister prvej Mečiarovej vlády, Rozdelenie štátu v priamom prenose, Napokon sme ten mečiarizmus porazili, Ministrovanie za Dzurindu a odchod z politiky, Generálny riaditeľ televízie a znovu herec. Deviatu kapitolu Pozdrav Milanovi Kňažkovi tvorí autorský text spisovateľa, prekladateľa a publicistu Ľubomíra Feldeka. Desiata kapitola Ako som to videl ja ponúka 45 autorských komentárov M. Kňažka k vybraným udalostiam, ktoré publikoval v rokoch 2012 až 2019.
