Roman Brat si v knihe Tajné písmo ohmatal Devín

, 18.11.2019 15:00
brat2
Ilustrácie Jána Kurinca a Jany Tonkovičovej z knihy Romana Brata Tajné písmo. Autor:

Text písaný tajným písmom je vždy vzrušujúci. Sľubuje záhady a odhalenia. Spisovateľ Roman Brat sa tým inšpiroval pri písaní knihy Tajné písmo. Román tvoria dva paralelné príbehy – jeden z 21. a druhý z 9. storočia.

Text písaný tajným písmom je vždy vzrušujúci. Sľubuje záhady a odhalenia. Spisovateľ Roman Brat sa tým inšpiroval pri písaní knihy Tajné písmo. Román tvoria dva paralelné príbehy – jeden z 21. a druhý z 9. storočia.

Ilustrácie Jána Kurinca a Jany Tonkovičovej z...
Ilustrácie Jána Kurinca a Jany Tonkovičovej z knihy Romana Brata Tajné písmo. Autor: Reprofoto Pravda: Katarína Sedláková

V tom súčasnom príbehu nájde Samo, syn archeológa, v devínskom hradnom brale puzdro so vzácnymi pergamenmi. Ukáže sa, že to je denník Ľubena, ktorý si ho písal vtedy novým písmom – hlaholikou. Bolo to v roku 864, pred útokom Frankov. Samo sa z nálezu teší, kým mu ho neukradnú. A dej sa môže rozvíjať. Čitateľ cíti napätie, ale aj spoznáva dejiny.

Sám autor nám ku knihe povedal: "Myšlienku napísať pre deti dobrodružný príbeh o Veľkej Morave som v hlave nosil niekoľko rokov. Dôležitým impulzom, ako uchopiť príbeh, ako ho následne rozvinúť, bol môj opätovný kontakt s prvým staroslovienskym písmom hlaholikou a informáciami o ňom. Keď ho svätý Konštantín na základe hebrejských a gréckych písmen a tiež písmen neznámeho orientálneho jazyka vytvoril, vo veľmi krátkom čase sa ho naučilo zopár vzdelancov. Tí mohli vzápätí prekladať z latinčiny do staroslovienčiny cirkevné i svetské knihy. Chcem tým povedať, že toto písmo nielenže prinieslo našim predkom osvetu a sprístupnilo im veľa informácií, no v istom čase pôsobilo trochu ako tajné, nepoznané a ja som si predstavoval, čo všetko sa okolo neho a okolo našich vierozvestov začalo diať. Vymyslel som príbeh o sirote Ľubenovi, ktorý sa zhodou okolností mal možnosť naučiť toto písmo a v čase franského obliehania Devína si písal denník. Druhý príbeh sa odohráva v súčasnosti, keď sa rovnako starý Samo znudene potĺka počas letných prázdnin po devínskom hradnom areáli. V istom okamihu, hnaný dobrodružstvom a chvíľkovým vzrušením, vylezie na skalné bralo, kde vo veľkej škáre nájde Ľubenove zápisky z 9. storočia. A keďže ide o veľkú vzácnosť, tento druhý príbeh nadobúda časom aj výraznú kriminálnu zápletku. Čiže oba príbehy, od seba časovo vzdialené dvanásť storočí, majú výrazného spoločného menovateľa: nielen hlaholiku, ale našu históriu a kultúru.“

Pýtame sa, či si spisovateľ aj sám niekedy nevymyslel tajné písmo: "Zhodou okolností áno. V knihe Môj anjel sa vie biť som použil jednoduchý mechanizmus fungovania tajného písma na základe číselných kódov. Hrdinovia tejto knihy si s jeho pomocou vymieňajú informácie. Uvedomujem si, že nešlo o nič prevratné, no deti majú takéto veci rady. Je pre ne zábavné, keď si môžu čosi zašifrovať a vymieňať si správy.“ Na tento román pre deti sa autor pripravoval takmer rok. Študoval hlaholiku a vstrebával do žíl atmosféru raného stredoveku: "Fakt, že som si o Veľkej Morave naštudoval historické súvislosti, pokladám za samozrejmosť, no nadobudnúť akési vnútorné presvedčenie, že som zavoňal dobu, že cítim atmosféru 9. storočia, vôbec nebolo ľahké. Ak sa mi podarilo hoci len čiastočne vytvoriť ilúziu týchto starých čias, pokladám to za úspech. Dej môjho románu sa z väčšej časti odohráva na Devíne. Strávil som tam celé hodiny, ohmatával ho, ovoniaval, fotografoval i donekonečna obzeral. Rodili sa tam nápady a odvíjali malé sekvencie deja. Devín bol ku mne priateľský a štedrý.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Tajné písmo #Roman Brat #kniha
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku