Z knihy Evy Mišíkovej Proti zločinu mrazí

, 19.11.2019 09:00
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Kniha Proti zločinu rozpráva skutočný príbeh nekompromisnej bývalej prokurátorky Evy Mišíkovej. Autor:

Knihu Proti zločinu, skutočný príbeh nekompromisnej bývalej prokurátorky Evy Mišíkovej (vydavateľstvo Ikar), som čítala počas Dušičiek. Keby nás v chalupe na kysuckých lazoch nebolo osem, aj by som sa začala báť. Pri hrôzach, ktoré sa tam opisujú, by sa bál asi každý.

Autorkou knihy je investigatívna novinárka Ľudmila Lacková, ktorá sa už dlhé roky venuje problematike zločinu. Poznám ju osobne veľa rokov a vždy som si ju pamätala ako útle žieňa s červenými vlasmi, mamu troch detí.

Exprokurátorku Mišíkovú pozná Ľudka Lacková zo súdnych siení, kde sedávala, sledujúc jednotlivé kauzy. S Černákom dokonca robila vo väznici v Ilave rozhovor a Ján Kubašiak ju v obave o svoj život opakovane kontaktoval krátko predtým, ako ho zastrelili.

V knihe Proti zločinu, kde možno nájsť aj fotodokumentáciu najznámejších káuz, sa striedajú autorské pasáže novinárky s priamou rečou exprokurátorky Evy Mišíkovej v kurzíve. Píše v nich aj o svojom živote, dáva nahliadnuť do svojho súkromia. Zdôveruje sa, ako dlho s manželom, tiež prokurátorom, čakali na vytúženú dcéru, ako pri pôrode takmer zomrela. V prvej štvrtine publikácie knihu odľahčuje vtipnými pasážami zo spisov, ktoré roky zbierala. Napríklad: „Kradnem veľmi nerád, ale často.“

Po úsmevnej časti veľmi rýchlo nastanú „zvlčilé časy“ začiatku 90. rokov, ktoré nasledovali po Havlovej amnestii a spoza mreží vyšlo 80 % vtedajších odsúdencov. 20-tisíc ľudí! Ulice naplnil strach z odrezaných hláv, vybuchujúcich bômb, bejzbalových palíc.

Na začiatku 90. rokov nasávalo kriminálne podhubie živiny zo všetkých možných smerov a na príslušníkov Verejnej bezpečnosti sa všetci pozerali ako na „staré štruktúry“. Z polície odišlo mnoho skúsených ľudí a sebavedomie zločincov narastalo. Mafiánske skupiny sa dostávali k majetku najmä vydieraním. Najhoršia situácia bola v Banskej Bystrici a na Horehroní, kde pôsobila skupina Mikuláša Černáka. V knihe sa pripomínajú veci, ktoré sú iste mnohým menovaným nepríjemné.

Uznávaný advokát označil mafiánskeho bosa za svojho priateľa a gréckokatolícky kňaz spolu s 240 veriacimi z Černákovej rodnej obce Telgárt písomne žiadali súd o jeho predčasné prepustenie! Koľkí z nich by svoj podpis dnes najradšej vyzmizíkovali?

„Jeho zločiny sú všeobecne známe a aj tak u mnohých ľudí vyvoláva sympatie,“ tvrdí o Černákovi Eva Mišíková. „Nemožno mu uprieť vnútornú silu. Kamennú sebaistotu bez štipky zbabelosti. Černák sa dokáže prispôsobiť aktuálnym podmienkam, nech sú akékoľvek. Pošlite ho do džungle a on sa vráti ako Tarzan s antilopou prehodenou cez plece. Ani po dvadsiatich rokoch vo väzení nestratil nadhľad a zmysel pre humor, hoci bol väčšinu času zavretý na samotke.“

Hrôzu vzbudzuje aj prípad kyselinárov. Rozpúšťanie ľudí v kyseline bolo prekročenie istého tabu. Mišíková dozorovala viaceré mediálne známe prípady, aj dvojnásobnú vraždu v Moste pri Bratislave, kde prišla o život mladá žena a desaťročný chlapec, prípad tzv. bytovej mafie či policajný gang, ktorý zavraždil Jána Kubašiaka v Polomke.

Bola aj pri rozhodovaní o väzbe Karola Mella, ktorého neskôr pre chybu súdu museli prepustiť a následne utiekol do Belize. V roku 2010 kandidovala aj na generálnu prokurátorku. Neskôr sa stala advokátkou a na tomto poste pracuje už piaty rok. V knihe sa stručne „dotkne“ aj mena Dobroslava Trnku, ktorý je dnes medializovaný v súvislosti s nahrávkou Kočner-Trnka: „Nič nie je čierno-biele, ani Dobroslav Trnka.“ Nech si každý urobí názor sám.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Proti zločinu #kniha #Eva Mišíková
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku