Autorkou knihy je investigatívna novinárka Ľudmila Lacková, ktorá sa už dlhé roky venuje problematike zločinu. Poznám ju osobne veľa rokov a vždy som si ju pamätala ako útle žieňa s červenými vlasmi, mamu troch detí.
Exprokurátorku Mišíkovú pozná Ľudka Lacková zo súdnych siení, kde sedávala, sledujúc jednotlivé kauzy. S Černákom dokonca robila vo väznici v Ilave rozhovor a Ján Kubašiak ju v obave o svoj život opakovane kontaktoval krátko predtým, ako ho zastrelili.
V knihe Proti zločinu, kde možno nájsť aj fotodokumentáciu najznámejších káuz, sa striedajú autorské pasáže novinárky s priamou rečou exprokurátorky Evy Mišíkovej v kurzíve. Píše v nich aj o svojom živote, dáva nahliadnuť do svojho súkromia. Zdôveruje sa, ako dlho s manželom, tiež prokurátorom, čakali na vytúženú dcéru, ako pri pôrode takmer zomrela. V prvej štvrtine publikácie knihu odľahčuje vtipnými pasážami zo spisov, ktoré roky zbierala. Napríklad: „Kradnem veľmi nerád, ale často.“
Po úsmevnej časti veľmi rýchlo nastanú „zvlčilé časy“ začiatku 90. rokov, ktoré nasledovali po Havlovej amnestii a spoza mreží vyšlo 80 % vtedajších odsúdencov. 20-tisíc ľudí! Ulice naplnil strach z odrezaných hláv, vybuchujúcich bômb, bejzbalových palíc.
Na začiatku 90. rokov nasávalo kriminálne podhubie živiny zo všetkých možných smerov a na príslušníkov Verejnej bezpečnosti sa všetci pozerali ako na „staré štruktúry“. Z polície odišlo mnoho skúsených ľudí a sebavedomie zločincov narastalo. Mafiánske skupiny sa dostávali k majetku najmä vydieraním. Najhoršia situácia bola v Banskej Bystrici a na Horehroní, kde pôsobila skupina Mikuláša Černáka. V knihe sa pripomínajú veci, ktoré sú iste mnohým menovaným nepríjemné.
Uznávaný advokát označil mafiánskeho bosa za svojho priateľa a gréckokatolícky kňaz spolu s 240 veriacimi z Černákovej rodnej obce Telgárt písomne žiadali súd o jeho predčasné prepustenie! Koľkí z nich by svoj podpis dnes najradšej vyzmizíkovali?
„Jeho zločiny sú všeobecne známe a aj tak u mnohých ľudí vyvoláva sympatie,“ tvrdí o Černákovi Eva Mišíková. „Nemožno mu uprieť vnútornú silu. Kamennú sebaistotu bez štipky zbabelosti. Černák sa dokáže prispôsobiť aktuálnym podmienkam, nech sú akékoľvek. Pošlite ho do džungle a on sa vráti ako Tarzan s antilopou prehodenou cez plece. Ani po dvadsiatich rokoch vo väzení nestratil nadhľad a zmysel pre humor, hoci bol väčšinu času zavretý na samotke.“
Hrôzu vzbudzuje aj prípad kyselinárov. Rozpúšťanie ľudí v kyseline bolo prekročenie istého tabu. Mišíková dozorovala viaceré mediálne známe prípady, aj dvojnásobnú vraždu v Moste pri Bratislave, kde prišla o život mladá žena a desaťročný chlapec, prípad tzv. bytovej mafie či policajný gang, ktorý zavraždil Jána Kubašiaka v Polomke.
Bola aj pri rozhodovaní o väzbe Karola Mella, ktorého neskôr pre chybu súdu museli prepustiť a následne utiekol do Belize. V roku 2010 kandidovala aj na generálnu prokurátorku. Neskôr sa stala advokátkou a na tomto poste pracuje už piaty rok. V knihe sa stručne „dotkne“ aj mena Dobroslava Trnku, ktorý je dnes medializovaný v súvislosti s nahrávkou Kočner-Trnka: „Nič nie je čierno-biele, ani Dobroslav Trnka.“ Nech si každý urobí názor sám.
