Malá obec so 700 obyvateľmi zorganizovala pri tej príležitosti hodnotný program, na ktorom sa zúčastnili aj priatelia Jána Šimonoviča, jeho rodina a fanúšikovia. Už pred piatimi rokmi Siladice na vlastné náklady vydali publikáciu o básnikovi Z obrazotvornej lúky Jána Šimonoviča a osadili mu pamätnú tabuľu na kultúrnom dome.
V tomto roku obci podala ruku náhoda – vo vydavateľstve Matice slovenskej práve vyšla knižka Dalimíra Hajka Básnický svet Jána Šimonoviča, a tak sa oba podnety – jubileum a nová kniha – spojili na stretnutí 17. novembra.
Foto: Archív rodiny Šimonovičovej
Básnik Ján Šimonovič sa narodil 17. 2. 1939 v Siladiciach a zomrel ako 55-ročný 21. 12. 1994 v Malinove. Napísal 17 pôvodných básnických zbierok, tri knihy esejí, preložil básne J. R Jiméneza, F. G. Lorcu, S. Jesenina ďalších.
"Dalimír Hajko dlhé roky recenzoval Šimonovičove zbierky, a tak knihu napísal naozaj zasvätene. Vyzdvihol autorov humanizmus, hľadanie dobra a harmónie. Na literárnej slávnosti v Siladiciach bol aj Miroslav Cipár, básnikov priateľ a ilustrátor viacerých jeho kníh. Spomínal na podnetné debaty o kultúre, ktoré intelektuáli v časoch ich mladosti viedli vo vydavateľstvách i v neďalekých kaviarničkách, i na výnimočnú osobnosť „prísneho“ kamaráta básnika.
Foto: Archív rodiny Šimonovičovej
Sochár Alexander Ilečko zasa spamäti citoval prvé verše básne, ktorú mu Šimonovič venoval. Bolo to poďakovanie za drevenú bustu, ktorou sochár básnika stvárnil. (Všetky Ilečkove busty spisovateľov sú uložené v SNM v Martine). Prišli aj ďalší priatelia Jána Šimonoviča – výtvarník Ľudovít Hološka či redaktori Nového slova, kde básnik často publikoval,“ približuje podujatie básnikova manželka Alžbeta Šimonovičová.
Obyvatelia obce boli radi, že sa stretli aj s jeho rodinou: Syn Daniel je verná kópia otca a je hudobník. Spolu so speváčkou Viktóriou Nagyovou otvárali program piesňou Ave Maria od Cacciniho. Atmosféru spomínania umocnil aj spevácky zbor Ratolesť z Cirkevného zboru ev. cirkvi a. v. zo susedných Horných Zeleníc. Zaujala aj výstava básnických zbierok, literárnych ocenení i osobných vecí.
Sála stíchla, keď zazneli verše z básne Krutosť v nevšednej interpretácii Jozefa Šimonoviča. Publikum zasiahla aj poéma Deti: „Čím by sme boli bez detí,/ ktoré nás veľmi chcú,/ akoby sa nám len o tom prihovárali/ malými rúčkami aj veľkými očičkami,/ ktorými všetko, všetko popletú a pomiešajú…“ Podobne silné sú jeho básne o prírode, o rovine alebo ľúbostná lyrika.
Dve študentky hlohovského Gymnázia Ivana Kupca prišli do Siladíc ukázať svoju tvorbu. Keď tam študoval Ján Šimonovič, pôsobil tam učiteľ slovenčiny J. Koutnik, ktorý preorientoval nadaného študenta z fyziky na slovenskú literatúru a podnietil jeho básnickú tvorbu.
Tá pôsobí stále sviežo, oslovuje súčasníkov, ale – dnešná doba poézii nepraje, a tak myslieť na nové vydania je takmer nereálne. No verše žijú. Potvrdilo to aj vystúpenie bratov Kamenčíkovcov z Hlohovca. Marián Kamenčík, vysokoškolský pedagóg Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, predstavil svoj pohľad na básnickú tvorbu J. Šimonoviča určenú deťom.
Básne pre deti písal najmä ako šéfredaktor časopisu Zornička a knižne vyšli pod názvom Zo strieborného rázcestia. Nie sú takmer vôbec známe a na recitovanie na súťažiach si ich hrdo vyberá azda iba básnikova vnučka Katka Ollé, členka detskej rozhlasovej dramatickej družiny.
No M. Kamenčík v nich objavil krásu metafor a jemné čaro. Jeho brat Stanislav Kamenčík, tiež pedagóg na Obchodnej akadémii v Hlohovci, ich dokonca zhudobnil. V modernom obsadení – gitara, basgitara a klávesy – zazneli v Siladiciach témy štyroch ročných období Jána Šimonoviča neuveriteľne pôsobivo. Vydarené podujatie moderoval Martin Jurčo.
