Opýtali sme sa výtvarníčky, ako sa kreslí na pokračovanie.
"Keďže kniha Traja kamoši a fakticky fantastický výlet je už treťou zo série, ilustrovala a uzatvárala sa mi trošku ľahšie. Keď ilustrátor vymyslí, ako budú vyzerať hlavné postavy, už ich len obmieňa a štylizuje podľa situácií v texte. Po ukončení celej trilógie mám pocit, že najťažšie bolo vymyslieť celkovú koncepciu prvej knihy – Traja kamoši a fakticky fantastický bunker.
To znamená rozhodnúť sa, akou technikou budú obrázky urobené, ako bude vyzerať úprava knihy, aký počet a aké veľké ilustrácie budú. Už od začiatku sme sa napríklad s autorkou Babčou Kardošovou dohodli, že kniha potrebuje čiernobiele obrázky a že hlavný hrdina bude vpisovať do textu akoby jeho rukou niektoré svoje zážitky a pocity. V knihách sa tiež objavuje veľa listov, dôležitých zoznamov a slovíčok, ktoré fungujú ako ilustrácie. Možno aj preto je pre deti zábavná. Rukou písané slovíčka a vety trošku prerušia dlhší text, ktorý by mohol dieťa unaviť.“
Kto si knihu pozrie, zistí, že sa naozaj napája na minulé diely. Nelákalo výtvarníčku urobiť niečo inak?
"V tomto prípade sa nehodilo meniť ilustrácie alebo techniku. Knihy na seba textom absolútne nadväzujú. Prvá sa začína na jeseň a končí Vianocami, v druhej knihe sa príbeh uzatvára koncom školského roku a tretia sa odohráva počas školských prázdnin. Jediná zmena, na ktorú sme sa všetci tešili a skúšali rôzne varianty, bola zmena farby obálok: Bude mať posledná kniha žltý alebo modrý podklad?
Konzultovali sme to s vydavateľstvom, s knižnicami, dokonca aj s deťmi na besedách. Nakoniec sme sa rozhodli pre modrú, pretože veľa situácií sa odohráva v noci. Musím však povedať, že každá kniha je pre mňa vlastne zaujímavá práve preto, že môžem použiť niečo nové. Je to prvotné nadšenie, vzrušenie, zrýchli sa tep a mozog začne pracovať na plné obrátky, logicky aj tvorivo. Ak by som sa nechcela zlepšovať, ak by mi stačilo zostať na rovnakej úrovni, nebola by som to ja.“
Katka Slaninková povedala, že najradšej má pri tejto knihe predsádku, obrázok, ktorý uvádza do atmosféry textu: "Je to pohľad na nočnú letnú oblohu na východe Slovenska, ktorú obdivujem každý rok. Bratia ma na nej počas leta učia poznávať súhvezdia. Keď sa potme v prírode ocitáme sami, vnímame viac všetky zvuky, máme silnejší postreh a okrem toho aj lepšiu fantáziu.“
Ilustrátorka má za sebou vraj už veľa výletov, ale myslí si, že stále nie dosť. Každý človek potrebuje na chvíľu vypnúť, aby získal novú energiu do ďalšej práce a života, nové znalosti a skúsenosti. Najhoršie je, ak si nevieme na niečo také nájsť čas. Práca ani povinnosti nám neutečú.“
Séria kníh o troch kamošoch prináša aj nevtieravé poučenia pre mladých čitateľov. Pod ktorú múdrosť by sa podpísala Katka Slaninková? "Každý koniec je začiatkom niečoho nového.“
