Podtitul rozprávania Ako sa kaderníčka Milučká odstrihla od mužov naznačuje ústredný motív, ale v príbehu vystupuje množstvo postáv a postavičiek. Život im prináša bežné radosti aj starosti, majú však schopnosť prijímať všetko zvláštnou optikou, a tak sa ich svet stáva čarovným.
Dejú sa okolo nich zázraky, skoro ako v Marquézovi. Na obálke knihy Predzáhradky je kresba výtvarníčky Dany Zacharovej, ktorá presne vystihuje náladu rozprávania a možno aj naturel autorky. Žena si tam kráča pomedzi kvetinky, za oknami tušíme susedov a nechýbajú ani dve mačičky. Tie, ako symbol ladenia prózy (niečo hravé, slnečné, príjemne vrniace, ale aj bystré, svižné a elegantné), sú nakreslené na každej stránke knižky.
Foto: archív
Príbeh nie je celkom súčasný, ale atmosféru poznávame, nestalo sa to tak dávno. Hoci ide o fantazijné udalosti, zdá sa, že ich východiskom sú skutočné zážitky samotnej Idy Bibelovej. Opýtali sme sa jej, či sa niektorí susedia v knihe nespoznali.
„Sídlisko, o ktorom píšem, naozaj existuje, bývam tam vyše tridsať rokov. Postavy z príbehov sú mixom reálnych ľudí a mojich predstáv. Zatiaľ sa nikto v knižke nespoznal, ale to preto, že to asi nikto ešte nečítal. Medzi susedmi som publicitu knižke nerobila. Veru neviem, či by sa – v prípade, že by sa spoznali v niektorej z postáv – vedeli stotožniť s tým, ako som ich vykreslila. Tie postavy majú karikujúce črty.“
Bibelová spresňuje, že prózu písala asi pred desiatimi rokmi, keď bola na voľnej nohe: "Pracovala som vtedy doma a viac som si mohla všímať svoje bezprostredné okolie.“ Veľa situácií pripomína naozaj pohľad z okna, ale autorka načrela najmä do svojej fantázie. Do príbehov sa nepremietli len jej vtedajšie skúsenosti, ale aj minulosť. A zážitky sa jej hromadia, bude to na ďalšiu knižku? „Momentálne v písaní prózy nepokračujem, lebo mi veľa energie berie novinárska práca, no v blízkej budúcnosti by som to chcela zmeniť. Mám v hlave niekoľko príbehov a túžim ich premeniť na knižné príbehy.“
Predzáhradky ilustrovala výtvarníčka, známa karikaturistka Dana Zacharová. Vybrala si ju autorka sama? „Ilustrácie Dany Zacharovej som poznala a myslela som si, že to, ako ona stvárňuje svet, by veľmi súznelo s mojimi príbehmi. Preto som bola rada, keď sa dala nahovoriť na kresby, z ktorých vznikla obálka knihy. Motív mačiek ozvláštňuje stránky knižky. Prezradila mi, že ju oslovil záverečný príbeh, keď sa hlavná hrdinka a rozprávačka dokázala oslobodiť a povzniesť nad všetko v okamihu, keď sa premenila na muchu.“
Aj z tohto výroku vidno, o čom asi príbeh je: Aj o láske, samozrejme, ale nie sú to tuctové lamentácie. Bibelová má zmysel pre pôvab, humor a rojčenie. Nezaprie však ani v tejto polohe vecnú publicistku. Výstižne opisuje napríklad boj malého obchodíka s veľkým reťazcom, ale aj v iných postrehoch z textu sa prejavuje jej novinársky pozorovateľský talent.
