V románe Nájdi si ma Aciman predstavuje Eliovho otca Samuela, ktorý cestuje z Florencie do Ríma, aby navštívil syna, nadaného klaviristu. Náhodné stretnutie s krásnou mladou ženou vo vlaku mu však navždy zmení život. Elio sa onedlho presťahuje do Paríža, prežije tam ľúbostný vzťah, a Oliver, teraz vysokoškolský profesor, ktorý žije s rodinou v Novom Anglicku, zrazu uvažuje o ceste späť za Atlantik.
Ukážka z knihy:
„Prečo taká zachmúrená?“ Vzápätí mi zišlo na um, ako nevhodne musí vyznieť taká otázka niekomu celkom neznámemu vo vlaku, navyše keď sa ten niekto tvári, že pri najmenšom podnete vybuchne. Ona však na mňa len uprela zmätený pohľad a nevraživý záblesk v očiach bol predzvesťou slov, ktorými sa ma chystala uzemniť a vykázať do patričných medzí. Hľaď si svojho, dedo! Alebo: Čo ty s tým máš? Alebo sa nepekne zatvári a zničujúco odsekne: Kretén!
„Nie, nie som zachmúrená, iba rozmýšľam,“ vysvetlila. Jej mierny, takmer ľútostivý tón ma tak zaskočil, že mi to vzalo reč ešte väčšmi, než keby mi bola šprihla „páľ do riti“. „Pri rozmýšľaní možno vyzerám zachmúrená.“ „Takže sú to príjemné myšlienky?“ „Nie, príjemné nie sú,“ pripustila. Bez slova som sa usmial, už ľutujúc svoje povrchné, blahosklonné vtipkovanie. „Ale keď sa to tak vezme, možno sú zachmúrené,“ priznala s tlmeným smiechom. Ospravedlnil som sa za svoju netaktnosť.
Slovart
