Fanúšikov v čitateľskej obci majú obe a možno sa aj prekrývajú, hoci Mila Haugová píše o svojom vnútornom svete, kým Daniela Příhodová skúma ten okolo seba.
Kniha Archívy priestorov Mily Haugovej má podtitul „Hniezda času… autobiografická próza: fragmenty“. Už z týchto niekoľkých slov čitateľ vytuší, o čo asi pôjde. Bude to mozaika dôležitých okamihov života, ktoré s odstupom času nadobúdajú nové významy, nové súvislosti. Veľmi zaujímavé čítanie, trocha až slávnostné.
Čitateľ cíti, že je adresátom mimoriadnej dôvernosti, môže s autorkou prežívať jej život, čerpať z jej skúseností a z jej poznania. Delí sa s ním o svoje city, nadšenia aj strachy. Padá na kolená (doslova) veľmi miluje, bojí sa, dúfa. A čitateľ je v jej koži. Haugová sa vyjadruje zvláštne, originálne, nič nepovie obyčajne, hoci je to text o živote, aký všetci žijeme.
V archíve svojej duše, pamäti či srdca nachádza spisovateľka množstvo spomienok, postrehov, osobností, krásnych vecí, obrazov, rastlín, ktoré vytvárajú dýchajúcu masu života. Svoje rozprávanie uvádza slovami Alberta Camusa: „Ak je všetko od neba až po zem vydané napospas bolesti, potom je možné akési zvláštne šťastie.“
No a Mila Haugová naozaj píše často o bolestiach života, napriek tomu vedie čitateľa ku šťastiu. Akoby v archívoch ponachádzala to najlepšie, najozajstnejšie. Teší sa z toho sama, ale veľmi otvorene sa delí s čitateľom.
Upozorňuje, že za minulosťou sa nedá urobiť hrubá čiara. Minulosť sa vracia a prítomnosť v nej pulzuje. Čitatelia, ktorí radi uvažujú nad životom, si pri knihe Mily Haugovej prídu na svoje a možno až žasnú.
Príbeh Daniely Příhodovej Nechajte ma žiť! vychádza v druhom, rozšírenom, vydaní. Obsahuje dve časti – Nechajte ma žiť! a Zákon v nás. Ako vidno, Daniela Příhodová má u čitateľov úspech, vychádza v reedíciách. Upozornila na seba už na začiatku kariéry televíznou inscenáciou Mário, zapískaj a hneď sa znej stala obľúbená autorka.
Daniela Příhodová klasickým spôsobom reflektuje život spoločnosti a zameriava sa najmä na bolestivé a problematické skutočnosti. Skúma zločin, hľadá jeho korene priamo v rodinách, v ľúbostných vzťahoch, v intimite života.
Píše o mafii, ktorá nie je „iba slovo“, ale vstupuje do bratislavských domácností či podnikov a má konkrétne tváre. Příhodová je odvážna autorka, ktorá siaha perom priamo do ohňa. Z textu cítiť, že príbehy nie sú vymyslené ani ilustratívne, že túto matériu dobre pozná a má ju zažitú.
V knihe vystupuje albánsky utečenec Ismed, ktorý sa zblíži s mladou inžinierkou Dominikou, ovplyvňuje ju a zneužíva na svoje nízke ciele. Zaujímavé je, že Příhodová píše tento typ prózy už dávno a život akoby jej dával za pravdu. Čo napísala, to sa napĺňa. Má dobré inštinkty, pozorovací talent a svoje krimianalýzy píše ako dobrodružné romány.
