Fašizmus – veľká neznáma?

25.02.2020 08:00

Ako veľká neznáma - asi tak sa javí niektorým pozorovateľom spoločenského diania fenomén fašizmu. Kde sa vzal, čo sme urobili zle a prečo práve teraz?

Jakub Drábik: Fašizmus
Jakub Drábik: Fašizmus Autor: Premedia

Podľa historika Jakuba Drábika, ktorý o fašizme, jeho formách a premenách naprieč národmi, napísal rozsiahlu, 500-stranovú knihu Fašizmus, „je dôvodov viac a sú komplexnejšie…“ V diskusii k nej menoval zlyhávajúce školstvo, nefungujúce inštitúcie, odtrhnutosť elít od občanov a podobne, čím vytvoril dojem, akoby šlo o náhodný zhluk spoločenských nedostatkov, nešťastným spojením ktorých vzniká vražedná kombinácia. Problémy tu vždy boli a vždy budú, no občas sa nám ich nakopí vyše hlavy. Ako keď občas máme zlý deň a nech robíme, čo robíme, nič sa nám nedarí. Takéto má byť vysvetlenie hádanky fašizmu…

Percentá bez komentára

Publikum, očakávajúce pred voľbami potvrdenie prepojenia medzi Kotlebom a Ficom, si imaginárnejšie vysvetlenie ani nemohlo priať. Navodzuje totiž predstavu, že to Robert Fico stvoril Mariana Kotlebu a priniesol na Slovensko fašizmus. Do tohto obrazu akosi nezapadá, prečo Kotlebova popularita rástla aj za Radičovej vlády, alebo prečo sa Slovenská pospolitosť etablovala za druhej Dzurindovej vlády s politikou, ktorá údajne zabráni „zahraničným záujmovým skupinám rozložiť slovenský národ“.

Aj keď zámerom Drábikovej knihy nebolo ponúknuť vysvetlenie, odkiaľ sa fašizmus berie, v závere ho načrtáva, čím nešťastne skĺzava od histórie k neurobiológii. Sú za ním podľa neho naše kognitívne nedostatky, kolektívne preludy, neschopnosť uniesť vlastnú nezávislosť v spoločnosti, či Jungov strach z bohov, ktorých nám nahradili rozličné -izmy. Nevedno, či Drábik spolu s Jungom myslí aj strach z takých -izmov, akými sú individualizmus či egoizmus – hroziví bôžikovia novej doby.

Pri poukazovaní na nedostatočné vzdelávanie na školách si všíma, že legitimizácia fašizmu sa týka aj krajín, kde je školstvo na vysokej úrovni. Vyvodzuje z toho preto záver, že musí ísť o spôsob, akým sa o nedemokratickej ideológii vyučuje. Neuvažuje o tom, v akej dobe dochádza k nárastu sympatií k fašizmu, nepozastavuje sa pri tom, prečo sa odrazu výrazne zvýšila jeho popularita medzi obyvateľstvom.

Síce spomína čísla, ale nekomentuje ich: maďarský, krajne pravicový Jobbik mal v roku 2006 2,2 percent, v 2010 už 16,7 percent. Grécky neonacistický Zlatý úsvit zas 0,3 percenta v 2009, no v 2012 už 7 percent, a to v krajine, kde bola vojenská pravicová diktatúra ešte v 70. rokoch. Slovenská pospolitosť mala v roku 2006 podporu 0,16 percenta, no jej pokračovateľovi – ĽS NS vzrástla v roku 2010 podpora desaťnásobne – na 1,33 percenta, čo predstavuje 33-tisíc hlasov. V posledných voľbách to už bolo 8 percent s 210-tisíc hlasmi.

Ani slovkom

Ani slovkom sa Drábik nezmieni o kapitalistickej kríze spred desiatich rokov, tak ako to robí napr. americký sociológ globalizácie William Robinson, lebo bola prejavom obrovských sociálnych nerovností: nesmierneho bohatstva na jednej strane a dlhov a chudoby na strane druhej.

Práve kríza pomohla vzostupu krajne pravicových až neonacistických lídrov a strán v Brazílii, na Filipínach, v Maďarsku, Turecku, Indii, Poľsku, v Taliansku, aký tu nebol od 30. rokov. Je prejavom nestability systému, spočívajúcej v radikálne nepomernom prístupe ľudí k zdrojom. Kým majetok najbohatších sa každým dňom znásobuje po miliardách, majetok najchudobnejších sa dokonca zmenšuje. Nejde však len o horné 1 percento. 80 percent svetovej populácie vlastní menej ako 6 percent všetkého bohatstva, nemá teda prístup k ničomu.

Keďže tento nepomer nedokáže trhová ekonomika vyriešiť, dochádza k jej stagnácii a systém ako pri alergii reaguje prehnaným zvýšením imunity, teda represiou a kontrolou, tzv. silovými riešeniami.

Obyvateľstvo, ktoré nedokáže nijako využiť alebo zaopatriť, sa stáva prebytočným a musí byť kontrolované. Nastupuje polícia, armáda, opevňovanie hraníc, stavanie múrov, aby sa zabránilo prenikaniu narastajúcich problémov z periférie do centra. Robí to prostredníctvom obmedzovania slobody ľudí, s ktorými si kapitalizmus v ďalšej systémovej kríze nevie dať rady.

Náhrada za nedostatky kapitalizmu

Podľa Robinsona prichádzajú fašistické hnutia v takomto čase vhod, pretože masovú nespokojnosť a sociálnu neistotu presmerúvajú na rôznych obetných baránkov. Fašizmus tak ponúka náhradu za nedostatky kapitalizmu, ktoré nedokáže absorbovať. Ďalšiu akumuláciu a nadbytočné obyvateľstvo nahrádza a rieši agresívnou formou – militarizáciou – zarábaním na zbrojení a útlakom prebytočných. Tento scenár nie je nový, stačí, ak sa rozpomenieme na 30. roky 20. storočia. Z tohto pohľadu je aj fašizmus menšou neznámou.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku