Foto: Dokořán
A zo spomienok Patti Smith vonia jej obľúbená káva, pije ju vždy a všade, v rôznych kútoch sveta, no najradšej vo svojej obľúbenej Café 'Ino kúsok od jej bytu v New Yorku. Má tam svoj stolík v kúte, kde desať rokov začína väčšinu svojich dní, po smrti milovaného manžela, číta obľúbené knihy a zapisuje si do zošitov aj na obrúsky svoje obrazy sveta. Jej svet je niekde medzi snom, piesňou, fotografickou momentkou a – ďalšou šálkou kávy.
Kávu pije nielen zo šálok, ale aj z pohárov, z termosiek aj z automatových pohárikov, v Berlíne na stretnutí bizarného klubu polárnikov, ktorého členkou je z čírej sympatie. Kávu pije v Buenos Aires aj na Islande, kde si zahrá slovnú partiu so slávnym šachistom Bobbym Fischerom, v Paríži, vJužnej Amerike, kde sa vyberie do opustenej koloniálnej väznice len preto, aby odtiaľ priniesla hoci jediný kamienok pre niekoho, komu na tom záleží. V Japonsku, kam prišla hľadať Murakamiho studňu želaní, lebo keď je v jeho knihe, musí predsa existovať aj v skutočnosti, v Británii, kam ide navštíviť hrob Silvie Plath, no nechce nechať pre poetku vo váze svoje obľúbené pero, a tak sa tam jednoducho musí vybrať znova. Kávu pije aj v Mexiku, kam ju pozvú, aby rečnila na počesť Fridy Kahlo v jej dome a múzeu a kde ju bez váhania uložia oddýchnuť si priamo do postele Diega Riveru. Prestane sa brániť a prijme veci, aké sú. Vie, že jej chýba „horúčkovitá, tá hriešna verzia jej samotnej“, skonštatuje len – uletela. Život plynie.
Ale ostávajú spomienky. „Španielski pútnici na svätojakubskej ceste zbierajú medailóniky ako dôkaz svojich krokov. Ja opatrujem štočok polaroidových snímok,“ píše. A tak má medzi svojimi „úlovkami“ písací stroj Hermana Hesseho, barly Fridy Kahlo, aj palicu Virginie Woolfovej, snímky hrobov blízkych literátov a ešte viac fotiek kaviarní, aj Café Dante či kaviareň Pasternak a delí sa o ne s čitateľmi. Každá vec v jej rukách ožije ako darovaný starý čierny kabát plný dier, pri strate ktorého sa žiali ako nad starým kamarátom. Všade, kam len príde, má Patti priateľov. Čašníkovi, ktorý ju roky obsluhoval, prispeje na jeho vlastnú kaviareň. Pravého kávového mága, majiteľa obchodu so stenami z plných kávových vriec presvedčí, že píše pre magazín o káve (hoci aj Cafee Ilustrated!) Ľudia uňhzo kávové zrná nielen ovoniavajú, ale aj prevaľujú v dlani a ťažkajú ako zlato. Že sú Pattine ciele nezmyselné a šialené? O nič viac ako jej obľúbené seriálové detektívky alebo jej polárnický Klub kontinentálneho driftu. A predsa z každého jej kroku či myšlienky cítiť teplo a omamnú vôňu čerstvej kávy.
