Pôsobivé je, že v príbehoch často vystupujú deti. Ich nevinnosť konfrontuje autor s falošnosťou a hriešnosťou sveta dospelých. Bolo to tak napríklad v Boynovom titule Chlapec v pásikovom pyžame, ktorým sa preslávil. Je to príbeh židovského chlapca, ktorý bol v detstve fascinovaný Hitlerom, lebo ho vnímal detskou optikou.
Aj v novej knihe Neviditeľné besy srdca (vydal Slovart v edícii Svetová próza) je na obálke portrét chlapca, ale rozsiahly príbeh je ságou ľudí rôznych generácií. Sústreďuje sa však predovšetkým na jednu postavu, na homosexuála Cyrila, ktorého čitateľ spoznáva od detstva. Príbeh sa odohráva v katolíckom Írsku, kde sú ľudia inej orientácie prenasledovaní. V Neviditeľných besoch srdca sa bolestivo križuje láska, vina a trest, ako to avizuje aj podtitul knihy.
Rozprávanie sa začína podobne ako mnohé ľudské drámy v menej tolerantných spoločenstvách. Aj tu sa stane, že šestnásťročná Catherine Gogginovú otehotnie a farár ju vyženie z rodnej dediny. Mladá žena sa vyberie za novým životom do Dublinu. Keďže je sama, chudobná, nemôže sa starať o dieťa. Zverí ho mníškam a súhlasí s adopciou do rodiny. Podobných príbehov je v literatúre veľa, ale John Boyne sa vydáva celkom iným smerom.
Sleduje osud malého chlapca, ktorý napokon nájde šťastie vo vzťahu s mužom. „Adoptívni rodičia pomenujú chlapca Cyril a správajú sa k nemu ako k cudziemu. Vďaka nim sa však neskôr stretne s Julianom Woodbeadom, ktorý mu načisto zmení život, lebo sa doňho zaľúbi. Tak sa niekedy v polovici minulého storočia začína strastiplná tragikomická odysea homosexuála v katolíckom Írsku, ktorá sa končí takmer až v súčasnosti,“ znie stručné avízo diela, ktoré z angličtiny preložil Otto Havrila.
Samozrejme, tento stručný obsah je v obsiahlej knihe naplnený bohatým a prekvapujúcim dejom, plným citu, napätia a objavných postrehov. Autor mení pohľad na život, na mravnosť, na lásku. Kritici označili jeho knihu za smelú a vtipnú. O odvahe svedčí aj citát na obálke, ktorý približuje pocity prenasledovaného homosexuála, čiže pocity štvanca. Hovorí napríklad o tom, že nikdy nezažil sex cez deň, vždy len potme, ukradomky a napochytro, niekde v parku, kde hrozilo, že dvojicu objavia policajti, ktorým ich nahlásil zdesený psíčkar… John Boyne píše otvorene, ale s vkusom a s citom. Ako prvolezec hľadá nové témy. Zastáva sa dôverčivých, jemných, zraniteľných, netuctových, iných a chce tak vytvoriť láskavý, harmonický svet aspoň v knihách.
