Zostala po ňom aj táto zvláštna kniha, v ktorej čitateľ nájde jeho temperament, nepokoj aj humor. A najmä – vo Zvone Bindzár všetko vyzvonil. O živote na tomto našom kúsku zeme v strede Európy.
Ako divadelník spoznal mnoho ľudí, obcí, zaujímali ho dejiny a v knihe Zvon tomu poznaniu dal nádych grotesky. Píše o dedine na česko-slovenskom pomedzí, kde majú problémy so zvonom. Objaví sa v ňom dokonca prasklina. Zmĺkne. Každý vie, čo znamená zvon pre obce či mestá.
Foto: Helena Dvořáková, Pravda
Zvon je srdce, okolo zvona sa všetko krúti, zvon oznamuje sviatočné chvíle aj tragédie, zvoláva k modlitbe, oznamuje smrť, nech oznamuje to či to, vždy má nádherný zvuk. Je to ale ťažká ozruta, ktorú nie je jednoduché dostať do veže, ani ju opravovať. Navyše – málokto to vie a je to aj veľmi drahé. To si uvedomia aj v obci Seč. Problém sa však týka všetkých, a tak sa všetci začnú prejavovať. No a to je pre autora príležitosť, aby vykreslil panoptikum svojráznych občanov, ktorí stoja pred úlohou, ako spojiť sily, keď sú všetci rozhádaní?
Juraj Bindzár rozohral okolo miestneho zvona fantastický príbeh, v ktorom sa prejavujú ľudia s rôznou skúsenosťou, náturou a osobnou históriou. Každý vyznáva inú pravdu a má iné ciele. Spojí ich zvon? Je to takmer nemožné. Juraj Bindzár rozpráva o ľuďoch z jednej obce, ktorí ako keby stavali Babylonskú vežu. Každý melie iným jazykom (a v podaní Juraja Bindzára sú to veľmi šťavnaté vstupy, rôzne nárečia aj osobitosti), nerozumejú si.
Autor tak podáva plastický a živý obraz našej súčasnosti, v ktorej by chcel každý presadzovať svoj osobný názor a ľudia nie sú schopní na niečom múdrom sa zjednotiť. Bindzár umeleckým spôsobom vyjadruje, ako k tomu historicky došlo, ako to vyzerá v hlavách a srdciach súčasníkov, aké majú zážitky, rozhľad, aká je ich osobná morálka, ideály, hriechy.
Mohlo by to byť aj hrozivé, deprimujúce, ale keďže ide o dobrého autora, je to najmä zábava, vtipné čítanie, pri ktorom si mnohé nepríjemné javy uvedomíme, ale sa aj zasmejeme. V tragikomickom panoptiku nechýba miestna honorácia, podnikatelia, učitelia, duchovní, starostka, miestna krásavica aj čudáci.
Vo zvonom skomplikovanej situácii bujnejú rôzne tradičné nenávisti – národnostné, náboženské, triedne, rodinné, stranícke, susedské. Priveľmi vášnivé vyznávanie nejakej idey (človeku) obyčajne nesie v sebe aj zárodok odporu k inému názoru (človeku). Bindzárov zvon vyzváňa aj o tom, že viac zdržanlivosti, zodpovednosti a práce na sebe by nezaškodilo.
Juraj Bindzár (1943 – 2019) vyštudoval estetiku a divadelnú vedu na FFUK v Prahe, divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Pracoval ako režisér a scenárista v televízii, filme aj v divadle. Písal scenáre, články, aj pesničky, viedol dramatické krúžky a býval dušou rôznych umeleckých zoskupení. Mal veľa priateľov, ktorí obdivovali jeho temperament a výnimočnosť, aj zaujímavý vzhľad.
V knihách písal o citlivých témach, bol vyzývavý, ale mal s ľuďmi porozumenie. Taký je aj príbeh románu Zvon, v ktorom sa síce stane tragédia, ľudia odhalia svoje nie práve najskvostnejšie charaktery, ale čitateľ nie je zhnusený, naopak – otvorí sa mu srdce, začne trocha inak vidieť svet: S väčším citom. A to je prvý krok k ozajstnej zmene.
