V jednej z úvodných scén príbehu knihy Keď zhasnú svetlá sledujeme hlavnú postavu Jessie, ako si ľahne na zem, priloží ucho k mriežke v podlahe a načúva. Zdá sa jej, že odtiaľ počuje zvláštny zvuk, ako keby k nej niekto vysielal signál, cinknutie, hlasy. Jessie má nervy našponované, nevie, či sa jej to zdá, alebo sa naozaj niečo chystá, ako o tom svedčia hlasy. Môžu to byť aj halucinácie, veď je vyčerpaná, nevyspatá…
Len pred pár dňami jej zomrela mama. Bola pri nej v nemocnici, má ju teraz vo fialovej urne, ktorej veko prilepila k vysokej nádobe sekundovým lepidlom, aby sa popol nevysypal. Jessie je totiž veľmi opatrná. Musí byť zodpovedná, lebo zostala na svete sama. Musí si na všetko dávať pozor, všetko premyslieť. Veď nemá peniaze, a navyše – stratila identitu!
Foto: Slovenský spisovateľ
Straší ju vlastná smrť
Ešte pred maminou smrťou sa prihlásila na vysokú školu a odtiaľ jej oznámili, že v prihláške niečo nesedí. Podľa úradných dokumentov neexistuje. „Pred sedemnástimi rokmi bol vydaný úmrtný list na meno Jessica Sloanová,“ oznamuje jej pracovníčka študijného oddelenia. Čiže Jessie by mala byť dávno mŕtva, a nie hlásiť sa na vysokú školu. Jessie strasie, ale sama referentka ju utešuje, že to bude asi systémová chyba.
A zároveň je to jeden z motívov románu. Riadna záhada! Mary Kubica vie šikovne vzbudiť zvedavosť, ako to všetko dopadne. Svoju hrdinku privedie napríklad do podnájmu v starodávnom rodinnom dome, kde ju ubytuje na dvore, v skromných priestoroch nad starou stajňou. Tam práve Jessie počúva preludy.
Prostredie je tajomné, dej ešte tajomnejší. A mesto tiež nepôsobí najbezpečnejšie: „Nie je tajomstvo, že v počte temných bočných uličiek Chicago vedie, je nimi popretkávané, dokopy majú tisíc kilometrov, sú hniezdom odpadu, domovom rozličnej hávede a bezvýznamných núl, ako som ja,“ opisuje Kubica. Ako vidno, žiadna idylka.
Autorka rozprávanie oživila aj dvojexpozíciou. V románe sa súbežne odvíja aktuálny príbeh mladej ženy, už spomínanej Jessie a retropríbeh jej mamy, ktorá dcére nepovedala o sebe všetko. Zomrela s tajomstvom, ktoré ju asi celý život ťažilo. A teraz ho zdedila dcéra, ktorá je súčasťou toho tajomstva.
Autorka vie odpáliť príbeh tak, že čitateľ bude zvedavý, čo sa to vlastne stalo. Na túto návnadu sa chytajú čitatelia z rôznych krajín sveta, téma je univerzálna. Ide napríklad o neplodnosť, ktorá dnes trápi veľa párov. Lenivé spermie, úskalia umelého oplodnenia, ale aj úskalia skutočnej lásky či pasce vášne. Aj Jessiina mama, ktorá sa kedysi šťastne vydala, patrila k ženám, čo túžia otehotnieť, a nešlo to.
Táto téma dostala do knihy zaujímavé dialógy o trikoch na otehotnenie. Hovorí sa o polohách, pri ktorých sa ľahšie otehotnie, ako aj o nebezpečenstvách, ktoré môžu oplodnenie ohroziť. Napríklad tesná spodná bielizeň mužov, ktorá stláča genitálie. Dá sa teda povedať, že Mary Kubica je autorkou kombinovaného žánru, v ktorom sa spája romantika tzv. ženských románov, napätie hororov a poznávacia hodnota literatúry faktu. Našla si pestré publikum, ktoré v jej knihách hľadá zábavu, ale možno aj úvahy o svojich vlastných problémoch.
Pradedo je z Považian
Zaujímalo nás, kto je vlastne Mary Kubica, ktorá má slovenské meno. Ako sa dostala jej rodina zo Slovenska do Ameriky? Nakoľko je inšpirovaná aj Slovenskom? „Obaja moji prastarí rodičia z otcovej strany prišli do USA zo Slovenska krátko pred prvou svetovou vojnou. Môj pradedo Rudolf Kubica pochádzal z dediny Považany. Moja prababka Agnes Hladky bola zasa z neďalekých Potvoríc. Bohužiaľ, ja som sa po slovensky neučila, ale rada by som to skúsila. Chcem sa aspoň niečo naučiť.“
Mary Kubica hovorí, že pokiaľ vie, je jediná spisovateľka v rodine, ale publikuje v desiatkach krajín sveta. „Moja prvá kniha Dobré dievča vyšla v 33 krajinách a ešte niekde vyjde. Vyšla aj na Slovensku a bola dobre prijatá. Mala som úžasný pocit, keď som sa spájala s mnohými slovenskými čitateľmi cez sociálne siete a dozvedala som sa, že sa im román veľmi páčil.“
Mary Kubica hovorí, že nepozná, žiaľ, žiadnych slovenských autorov, súvisí to zrejme aj s tým, že nevie po slovensky. Jej obľúbenci sú napríklad Megan Abbottová, Gilly Macmillanová, Wendy Walkerová, Charlie Donlea a sesterské duo píšuce pod pseudonymom Liv Constantine.
Všetko o neplodnosti
Ako sme už spomenuli, Kubicovej kniha Keď zhasnú svetlá vychádza aj z intímnej situácie ženy, ktorá túži po dieťati. V príbehu sú opísané duševné stavy takejto ženy, ale aj jej telesné pocity či postupy, ktorými sa snaží otehotnieť. Odkiaľ to všetko autorka vedela? Musela si túto problematiku naštudovať aj z odborných kníh?
„Áno, robila som si pre tento román hĺbkový prieskum o rôznych liečbach neplodnosti, ktoré využívajú páry neschopné počať dieťa prirodzene. Je smutné, že neplodnosť sa stáva v našej spoločnosti celkom častou a fyzické, emocionálne aj finančné následky, ktoré z nej vyplývajú, môžu byť pre manželstvo dosť ničivé.“
Nakoľko však túto problematiku poznala autorka z vlastnej skúsenosti? Píše o nej so znalosťou aj s citom. Poznala mužov s lenivými spermiami a ženy, ktoré by neváhali dieťa aj ukradnúť, v skutočnosti?
„Keď som si zakladala vlastnú rodinu, niektorí moji priatelia a členovia rodiny neboli schopní počať prirodzene. Keďže mne sa podarilo otehotnieť ľahko, často som sa cítila previnilo voči ostatným, ktorým sa to nedarilo, a rozmýšľala som nad tým, aký iný by môj život mohol byť, ak by som nebola schopná porodiť svoju dcéru a syna. Ťažila som z týchto skúseností pri písaní románu, hoci postavy v tejto knihe a ich konkrétne okolnosti sú fiktívne, vymyslené.“
Stačí záblesk nápadu
Mary Kubica sa venuje aj všetkému ostatnému, čo s touto témou súvisí. Ľudia, ktorí nemôžu počať, sú často nútení k rôznym kompromisom. Pomáhajú im anonymní darcovia spermií, niekedy situáciu vyrieši náhodný sex s iným partnerom a podobne. Vyžaduje si táto situácia prehodnotenie morálnych zásad? Zamýšľa sa autorka vedome aj nad tým, či sa mení etika ľúbostného života? „Táto kniha je čisto vymyslená, nevnucujem svoju vlastnú morálku čitateľom. Skôr ma zaujíma mladý pár, zúfalo sa snažiaci založiť si rodinu, a to, ako sa jeho svet rozpadá na kúsky, keď je u oboch liečba neplodnosti neúspešná.“
Tragédiu naznačuje už nadtitul Nočná mora. Príbeh v duchu hororou speje k prekvapujúcemu koncu. Je prácne vymyslený alebo ľahko vyplynul z deja?
„Zriedkakedy mám zvraty premyslené v okamihu, keď začínam písať román, ale v tomto prípade to tak bolo. Bez toho, aby som veľa prezrádzala, môžem povedať, že sa veľmi rada pri písaní hlboko ponáram do ľudskej psychiky, aby som prenikla do myslí postáv a tento prístup mi umožnil urobiť to tak ako nikdy predtým.“
Na obálke je tiež napísané, že ide o knihu autorky bestselleru Dobré dievča, ktorý už na Slovensku vyšiel. Nadväzujú tieto knihy na seba? „Oba romány sú samostatné a nie sú súčasťou série. Nikdy som nepísala série, ale to neznamená, že nikdy nebudem. Možno sa do toho jedného dňa pustím.“
Foto: Slovenský spisovateľ
A ako vyzerá taký všedný spisovateľkin deň? „Žijem na predmestí Chicaga, v USA. Rada sa budím skoro a píšem. Väčšinou vstávam už o piatej ráno a píšem, kým sa zvyšok rodiny nezobudí. Keď odveziem deti do školy, vrátim sa k písaniu. Priemerne strávim 5 až 6 hodín prácou, a to skoro vždy doma. Písala by som v kaviarni, ak by som musela, ale radšej píšem doma, kde mám ticho a nikto ma nevyrušuje. Prvým čitateľom mojich kníh je moja editorka. Som veľmi šťastná, že mám rovnakú editorku na všetky moje romány a dôverujem jej názorom. A voľný čas? Rada ho trávim s mojou rodinou. Milujem čítanie a beh. Rada tiež pracujem ako dobrovoľníčka v miestnom zvieracom útulku, tam som šťastná.“
Podľa toho všetkého je Mary Kubica optimistická žena – kde berie tie nočné mory, o ktorých píše? „Našťastie môj vlastný život nezrkadlí život mojich hrdinov, ale zdá sa mi fascinujúce zobrať obyčajných, každodenných ľudí, postaviť ich do mimoriadnych situácií a pozerať sa, čo sa stane. Väčšina deja vychádza z mojej predstavivosti. Začína sa to zábleskom nápadu a ten sa počas písania stane plnokrvným.“
