Roky som túžil po dobrej čítačke. Mám v archíve stovky elektronických kníh a postupne pre ne získavam aj mojich priateľov. Mnohí sa uchytili, môj syn a Jožo Ráž mi ich vrátili, moja manželka ju ani nechce vziať do ruky. Chýba jej dotyk s papierom. Takže niektorú, ako teraz Manuál pre upratovačky, mám aj papierovú, aj elektronickú.
E-knihy majú jednu nevýhodu. Kúpil som asi 30¤% titulov, ktoré by som v kníhkupectve prelistoval a odložil. Ale e-knihy čítam a podporujem.
Papierová kniha je pre autora pomníček. Ale moje knihy vyšli klasicky, elektronicky aj ako audio. Som pyšný, že pre nevidomých sú načítané všetky. A mnohé z nich boli dobrým spoločníkom ľuďom upútaným chorobou na lôžko. Audioknihy som si brával so sebou do Egypta. Spomínam si, že Sága rodu Forsythovcov nahovorená skvelými hercami pražského Národného divadla bola zážitok. Popíjal som ju ušami.
Žijem ako my všetci. Je vraj päť štádií, keď človeka postretne niečo šokujúce. V prvom okamihu tomu, čo sa stalo, neverí. V druhom je rozhnevaný. V treťom sa chce pomstiť. Vo štvrtom pochopí. A v piatom realitu prijme. Ja som v druhom štádiu. Veľmi som nahnevaný, keď sa mi potvrdilo, že nás politici, vojaci a vedci strašne klamú a okrádajú. Organizácie a ľudia, ktorí sú platení za našu ochranu, vrátane amerických, ruských a iných tajných služieb, OSN, NATO a EÚ, zlyhali v základných činnostiach.
Ako dramaturg mám zvyk analyzovať veci späť k začiatkom. Je až mrazivé, ako sa v úvode objavilo psychicky narušené dieťatko zo severu. Plachetnicou sa doplaví do New Yorku. Nepochopiteľne mu dajú priestor prehovoriť k celému svetu. V emotívne prehnanom prejave varuje ľudstvo pred pohromou. A ľudstvo ho vysmeje, neuverí mu. Pokračuje vo svojom dance macabre.
Píšem novú knižku. Čítam Vonnegutovu Grotesku, Berlinovej Manuál pre upratovačky a Alexandra Ebena Pohľad do večnosti (Spomienky lekára, ktorý sa vrátil do života). Dobrô čítania.
