Zaujímavé je, že napriek tomu, že je knižnica zavretá, zvýšil sa vraj záujem o požičiavanie e-kníh. Je to pravda?
„Áno, za dva týždne sa registrovalo okolo dvesto čitateľov. Registrácia aj služba sú teraz zdarma, registrovať sa je nutné, lebo službu poskytujeme cez náš katalóg, inak to nejde. Funguje to tak, že si stiahnete prihlášku, pošlete, knižnica vám pridelí kód a potom postupujete podľa návodu, ktorý je na našej webstránke aj Facebooku. Mesačne si môžete požičať štyri tituly, na 32. deň vám knihy zmiznú,“ odpovedá Šebesta.
Vyše 9 200 e-kníh
Je dosť kníh v elektronickej podobe? Alebo šikovnejšie sú audioknihy? „E-kníh je podľa mňa dosť, 9¤200 titulov, a každý deň pribúdajú ďalšie. Z nich asi 800 je v slovenčine, ale bude ich viac, slovenská platforma už asi nestíha. Myslím, že aj ďalší slovenskí vydavatelia využijú túto českú (Palmknihy, služba eReading). Česi makajú na obdobnom spôsobe požičiavania audiokníh, sľubujú to niekedy v lete. Verím, že aj o túto službu bude záujem. Na Slovensku už asi pätnásť, ak nie viac, rokov sa nedajú požičiavať audio- a audiovizuálne diela absenčne, ministerstvo kultúry nedoriešilo ročný poplatok ochranným autorským zväzom. Knihovníci na to márne poukazujú. Dúfame, že sa to teraz rýchlo zmení.“
Ako to je v praxi? Vydávanie e-kníh si zrejme vyžaduje spoluprácu vydavateľstiev a knižníc – zintenzívni sa? Bude po čase e-kníh viac ako bežne predávaných kníh? Čím sa to riadi?
„Zatiaľ si to realizujú vydavatelia. No napríklad Mestská knižnica v Prahe si sama produkuje e-knihy, majú v ponuke 1¤700 titulov, čo je však rádovo menej než ponuka eReadingu pre knižnice – okolo 9 200 titulov. Čoskoro pribudnú audioknihy, a to už vôbec nie je šanca konkurovať prirodzenému trhu.“
Bude sa tento trend týkať aj časopisov? Knižnice ich predsa núkajú, budú tiež v digitálnej forme? „Áno, ale zatiaľ len osobne, pri návšteve v knižnici. Chceli by sme, aby si ich náš čitateľ mohol čítať z domu, ale na to zatiaľ nie je model. Existuje databáza PressReader, ktorú má Univerzitná knižnica a ešte Kempinski hotel v Tatrách, je dosť drahá. V Čechách ju majú aj väčšie celomestské knižnice (ako je pražská či brnianska mestská), ale aj v tomto prípade musíte prísť osobne do knižnice a tam si nahrať najnovšie číslo a to si potom môžete čítať doma. Keď chcete ďalšie číslo, musíte znovu prísť do knižnice."
Hektika aj v karanténe
Juraj Šebesta hovorí, že má zatiaľ ešte neprečítaných alebo rozčítaných, veľa papierových kníh, ale chystá sa aj na elektronické. A či si, ako spisovateľ, predstavuje svoju budúcu knihu ako papierovú, alebo elektronickú?
„Keď píšem knihu, predstavujem si, ako ju dopíšem. Žiaľ, zatiaľ mi ako e-kniha nič nevyšlo, ale verím, že vydavateľ niečo podnikne. Romány Keď sa pes smeje a Venussha (Ťažký týždeň) vyšli ako audioknihy, ale len pre zrakovo znevýhodnených.“
Momentálne je knižnica tiež v karanténe, ale Juraj Šebesta a ostatní pracovníci sú veľmi zaneprázdnení. Práve elektronické knihy umožňujú, aby čitatelia nestrácali kontakt so svojou knižnicou.
„V knižnici je hektika, aká ešte nebola, hoci máme zavreté. Rýchlo sa rozvíjajú digitálne služby – požičiavanie e-kníh zdarma, audiokníh on-line pre zrakovo znevýhodnených, robíme zadarmo rešerše na diaľku, ponúkame naše databázy aj voľne dostupné zdroje, vypracovali sme návod, ako si e-knihu aj vypočuť. Prinášame videotipy knihovníkov na tituly z našej ponuky e-kníh, detské knižné videotipy v projekte Knihoplavci a ďalšie aktivity, ktoré zverejňujeme na webe a Facebooku.
Zatiaľ sa sústreďujeme na knihovnícke služby, ale chystáme sa aj na produkciu rozhovorov a čítaní, v rozumnej miere, mapujeme situáciu. Naša výhoda je, že verejnosti vieme ponúknuť kvalitný produkt zdarma. Okrem toho riešime novú identitu knižnice vrátane označenia a webovej stránky, ďalšie sociálne siete a podobne. Bežná agenda sa nezastavila, len spomalila.“
