Enquist sa v tvorbe zaoberal veľkými postavami severskej literatúry Augustom Strindbergom, Selmou Lagerlöfovou či Hansom Christianom Andersenom, Knutom Hamsunom a sám sa zaradil medzi stálice najväčších autorov 20. storočia. Nebol len spisovateľom a dramatikom, ale aj scenáristom, literárnym kritikom, novinárom a prekladateľom. K veľkým postavám literatúry nepristupoval ohľaduplne, vykresľoval ich ako rozporuplné osoby a prostredníctvom ich vnútorných aj spoločenských zápasov sa ponáral k rozporom ľudskej existencie, rozkolom medzi rozumom, skepsou, citom, vierou, racionalitou a láskou.
„Patriarcha“ škandinávskej literatúry je známy najmä pre svoje silné príbehy, ktoré melancholický osud jednotlivca votkáva do diania veľkých dejín. V románoch, divadelných hrách či esejach často vychádza z vlastných skúseností udupávaného dieťaťa v prísne náboženskej domácnosti, zo svojej skúsenosti atléta (najmä v skoku do výšky), novinára aj deštruktívneho alkoholika.
Jeho tvorba sa zaoberá problematikou pravdy vo veciach etických a metodologických a najdôležitejšiu úlohu zohráva napätie medzi subjektivizmom, relativitou, absolútnom a dezilúziou. V niektorých prozaických dielach preto píše o skutočných postavách – napríklad v románe Kniha o Blanche a Márii, ktorý je príbehom niekdajšej pacientky a milenky parížskeho profesora Jeana Martina Charcota a slávnej vedkyne Marie Curie-Sklodowskej, u ktorej bola Blanche asistentkou.
Foto: Profimedia
Per Olov Enquist sa narodil v roku 1934 v Hjoggböle a vyrastal vo Västerbotten na severe Švédska. Študoval literárnu vedu a pracoval ako kultúrny kritik v denníkoch Svenska Dagbladet a Expressen. Pôsobil v Kodani, Západnom Berlíne a na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Ako spisovateľ debutoval v roku 1961 románom Krištáľové oko (Kristallögat), známym sa stal až románom Magnetizérova piata zima (Magnetisörens femte natt) z roku 1964. Ako novinár sa často vracal k téme vyšetrovania vraždy dvojnásobného predsedu švédskej vlády a socialistu Olofa Palmeho, svoje pozorovania vydal v knihe esejí Kartritarna.
„Jedného dňa zomrieme. Ale všetky ostatné budeme žiť.“
Per Olov Enquist
V historickom románe Návšteva osobného lekára (Livläkarens besök) sa zameral na krátke obdobie dánskych dejín v druhej polovici 18. storočia, keď na kráľovskom dvore pôsobil nemecký lekár z Altony, žiak osvietenských filozofov Voltaira a Diderota. Za knihu mu bola udelená Augustova cena – najvyššia švédska literárna cena, pomenovaná podľa zakladateľa modernej švédskej literatúry Augusta Strindberga. Druhú dostal za pôsobivú autobiografiu Iný život (Ett annat liv, 2008).
Celosvetovo sa preslávil svojimi divadelnými hrami, niektoré z nich režíroval Ingmar Bergman. Viaceré boli uvedené aj na Slovensku a Divadelný ústav vydal zbierku prekladov jeho drám pod názvom Per Olov Enquist: Hry. Je medzi nimi aj Enquistova prvá divadelná hra Noc tribádok (pod názvom Noc lesbičiek); Zo života dážďoviek a Obrázkari (v preklade Milana Richtera); V hodine rysa (preložila T. Chmelová). Triptych Noc tribádok, Zo života dážďoviek dopĺňa jeho vari najslávnejšia hra Faidra podľa Euripidovej antickej hrdinky.
Foto: TASR, Henrich Mišovič
Protagonistami týchto hier sú opäť reálne postavy: August Strindberg a jeho prvá žena Siri von Essen; Faidra; Hans Christian Andersen, Johann Ludvig Heiberg a jeho žena Johana Luisa – všetci bojujúci s láskou, túžbou po sebarealizácii a uznaní. „Nechcem Faidru prenášať do súčasnosti, chcem navštíviť s našou dobou dobu Faidrinu. Navštíviť dejiny a mýtus ako cudziu planétu, ktorú potom zafarbujeme svojím životom a súčasnosťou. Akoby sme ju infikovali našimi skúsenosťami,“ vysvetľoval autor.
„Význam Pera Olova Enquista je pre švédsky kultúrny život od 60. rokov minulého storočia neopísateľný. Bol predobrazom sociálne angažovaného básnika, ktorý ovplyvnil generácie mladých spisovateľov. Jeho odchod je nenahraditeľná strata,“ napísal editor novín Dagens Nyheter Bjorn Wiman.
