Miloslav Stingl je už s Geronimom

, 16.05.2020 10:00
Miroslav Stingl2
Miroslav Stingl sa ako etnograf venoval indiánskym kneňom. Autor: ,

Celý svet pozná príbeh Winnetoua, náčelníka Apačov. Pravdu o bolestnom konci jemu podobných hrdinov rozpovedali etnológovia, bádatelia a spisovatelia až v druhej polovici 20. storočia. Jedným z nich bol aj slávny český cestovateľ, etnograf a spisovateľ Miloslav Stingl, ktorý v pondelok 11. mája tohto roku navždy odišiel vo veku nedožitých 90 rokov.

Celý svet pozná príbeh Winnetoua, náčelníka Apačov, generácie návštevníkov kín ronili slzy ťažké ako vody Moctezumy, keď v sfilmovanej trilógii zapadalo slnko nad pohrebným sprievodom červeného brata, a spolu s ním sa završoval aj tragický osud národov, ktoré biely človek navždy vytlačil z ich posvätných lovíšť. A všetkých (dúfam) nás dojíma posledný Mohykán, ktorého boj za svoj národ naša civilizácia označila za zločin. Karl May aj James Fenimore Cooper stvorili svojich vznešených hrdinov v období romantizmu so súcitom bieleho humanistu, ktorý zánik domorodých Američanov považuje za trpkú nevyhnutnosť v mene našej „vyššej“ civilizácie. Ich hrdinovia však mali skutočné predobrazy s menej idealistickými kulisami – a pravdu o ich bolestnom konci rozpovedali etnológovia, bádatelia a spisovatelia až v druhej polovici 20. storočia. Jedným z nich bol aj slávny český cestovateľ, etnograf a spisovateľ Miloslav Stingl, ktorý v pondelok 11. mája tohto roku navždy odišiel vo veku nedožitých 90 rokov.

„Niekoľko československých generácií poznalo Winnetoua, čo sme však vedeli o miliónoch skutočných Winnetouov, neromantických hrdinoch indiánskych bojov, ktorí všade v nádhernej šírej Amerike vstupovali na vojnový chodník, aby bránili svoj ľud a svoju krajinu?“ pýta sa autor v slovenskom vydaní svojej knihy Indiáni na vojnovom chodníku, v ktorej pravdivo opísal tragické, no vznešené príbehy náčelníkov Sediaceho býka, Dažďa v tvári, nádherného Tecumseha – Letiacu hviezdu či Geronima, náčelníka Apačov, ktorého hrob leží na malom vojenskom cintoríne v pevnosti Fort Hill v Oklahome.

Miloslav Stingl neostával len pri osudoch severoamerických národov, rovnako podmanivo, vedecky presne a pritom čitateľsky pútavo, tak, že sa tajil dych, sprístupňoval informácie o veľkolepých centralizovaných aj kmeňových ríšach Ameriky, ktorá dostala prívlastok „latinská“. Tupac Amaru, Caupolicán, Nezahuyalcoyotl, Hatuey… Ale najmä tisíce a milióny anonymných žien a mužov najmä z kontinentu, na ktorý Európa siahla ako na posledný. Robil tak v časoch, keď cestovanie znamenalo ťažkú profesiu s cieľom spoznávania ľudských kultúr, podmienok ľudského života a kozmologických systémov bez nároku na akékoľvek pohodlie a masovosť, a navyše v časoch, ktoré sa len nedávno predtým začali zásluhou svetoznámeho francúzskeho etnografa a antropológa Clauda Léviho-Straussa zbavovať predstavy o „primitívnych národoch“ na základe hierarchií, ktoré stvorila tzv. západná spoločnosť.

Miloslav Stingl sa narodil v roku 1930 a odvtedy 14-krát oboplával zemeguľu, naučil sa 17 jazykov, prešiel 150 krajín, bol vedúcim výskumu mimoeurópskych národov a predovšetkým – ako zdôrazňujú všetky zdroje – sa stal indiánskym náčelníkom kmeňa Kikapú a prijal meno Okima – Ten, ktorý vedie. Stingl pracoval ako etnograf a vydával knihy počas komunistického režimu bez toho, že by musel svoje meno kompromitovať. Ako sám povedal pre televíziu DVTV, mal šťastie, že mu v zahraničí začali knihy vychádzať už veľmi mladému a štátu to prinášalo peniaze. Jeho záujem navyše nebol politický – oveľa viac ako medzinárodné vzťahy ho zaujímali domorodé národy v Amerikách, v Polynézii či v Afrike.

Stingl poznal ostrov Nová Guinea ešte v čase, keď v kmeňoch dožíval rituálny kanibalizmus a lovci lebiek sa tešili vysokému statusu; ako prvý človek z Československa cestoval na Haiti – do prvej slobodnej černošskej republiky, ktorá za svoju nezávislosť koncom 18. storočia platí svojou neskonalou biedou dodnes. V knihe Sex v pěti dílech světa opísal rozličný prístup k sexualite a rodinným vzťahom a mravným kódom. Počas svojich pobytov však netrávil čas len životom s miestnymi ľuďmi, ale aj prednášaním na univerzitách a vedeckých ústavoch a stal sa aj členom Société des Américanistes pri UNESCO v Paríži a Société des Océanistes pri UNESCO. Nespočetný zoznam svojich kníh o neeurópskych národoch rozšíril napríklad aj o spracovanie diela Náboženstvo juhoamerických Indiánov Mapuche, v španielčine napísal knihu Nicaragua a spracoval jedinú divadelnú hru, ktorá sa v Južnej Amerike zachovala spred obdobia conquisty s názvom Ollanta – hovoriacu príbeh inkského panovníka Capaca Inku Ollantá.

Miloslav Stingl, ktorý bol u nás známy najmä knihami o amerických národoch, si v cudzine vyslúžil rešpekt najmä za knihy Umenie a kultúry Indiánov a Eskimákov Severnej Ameriky; Umenie a kultúry pôvodných obyvateľov Austrálie a Oceánie a Umenie starého Mexika.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Miroslav Stingl
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku