Tento vášnivý diskutér sa sporil s mnohými intelektuálmi, politikmi aj s cirkvou, vo svojich esejách a verejných debatách kritizoval totalitarizmus, imperializmus či inštitút náboženstva, búral mýty ikon ako matka Tereza či lady Di. Napísal viac než 30 kníh a medzi najčítanejšie z nich patria Listy mladému skeptikovi, ktoré na Slovensku vyšli vo vydavateľstve Literárna bašta.
Hitchens bol rebelom z presvedčenia, a tak sa rozhodol formou listov posvietiť na cestu ďalšej generácii ľudí s otvorenou mysľou. Brojí proti falošnej jednote, pretože iba z rôznorodosti názorov sa rodí progres. Nabáda na záchranu umenia a vedy sporu pred vyhynutím. V konečnom dôsledku ide o to, ako človek myslí a nie, čo si myslí, tvrdí vo svojich Listoch mladému skeptikovi. Aj pri riadne vedenej diskusii len zriedkavo jeden protivník druhého presvedčí. No len málokedy ich názory ostávajú rovnaké ako na začiatku. A práve o to ide, v tom je tajomstvo pohybu.
Hitchens dodáva odvahu ľuďom s otvorenou mysľou, aby sa nebáli ostať so svojím názorom osamotení, aj keď ich verejná mienka vysmeje. Na pomoc im posiela Hellerovho Jossariana, ktorý na otázku "a čo keby si to, čo vy, povedali všetci?“ odpovedá: "Tak to by som bol blázon, aby som s nimi nesúhlasil!“
Hitchens neskrýva svoje ľavičiarske presvedčenie. "Stále verím, že existujú protichodné triedne záujmy. Neprestávam pochybovať, že monopol kapitalizmu sa môže a mal by sa oddeliť od myšlienky slobodného trhu a že má isté smrtonostné tendencie…,“ hovorí. Hoci sám bol ostrým kritikom totalitných režimov, vrátane bývalého socialistického bloku a priateľom mnohých disidentov, keď sa Havel dostal na Pražský hrad, pri návšteve doňho dorážal rómskou otázkou. Neuctieva ako modlu nikoho. Martin Luther King ako dizertačnú prácu odovzdal plagiát a jeho pamätný prejav bol mišmašom útržkov a citátov – ale dokázal ho doviesť do brilantnej syntézy, pripomína.
V otázkach náboženstva sa Hitchens sám zaraďuje nie medzi ateistov, ale medzi anti-teistov, čo je ešte vyšší stupienok odporu. "Naším najväčším zdrojom je rozum a rozum nevycvičíš, ak ho naučíš, aby na základe záverov prichádzal s dôkazmi a nie naopak,“ zdôrazňuje. "Mňa samého nazývali arogantným a dúfam, že si tento titul znova vybojujem – ale tvrdiť, že som zasvätený do tajov vesmíru a jeho stvoriteľa, tak to si nedovolím!,“ dodáva. Rovnako nemilosrdný je aj voči šíriteľom východných filozofií – keď sa kvôli nakrúcaniu dokumentu o idickom guru Randžíšovi stal jeho učňom, označil ho za "božského šíriteľa diskotékovej filozofie“, ktorý si z viery spravil lukratívny biznis a vlastnil najväčšiu zbierku rolls-royceov. Najviac ho však dráždil veľký nápis pred svätyňou: Topánky a myšlienky nechajte vonku.
Veľmi užitočný je aj názor životnej filozofie "akoby“, keď človek aj v nepriaznivej situácii žije tak, ako by to malo byť. Oscar Wilde sa rozhodol správať tak, akoby nepanovalo všeobecné morálne pokrytectvo. Rosa Parksová sa rozhodla, že sa bude správať tak, akoby si černoška mohla po práci cestou v autobuse sadnúť kamkoľvek. A Solženicyn si predsavzal, že ako akademik môže slobodne skúmať dejiny svojej krajiny. Žiť v tomto zmysle "akoby“ si vyžaduje značnú dávku odvahy, ale aj irónie tváriť sa, akoby bolo u nás všetko v poriadku… A pre koho je to všetko dobré? Pre tých, ktorí nestratili zastaranú nádej, že zmenia svet k lepšiemu.
