Vydavateľstvo získalo hlavnú cenu aj vlani, a to za knihu Faust, tiež ilustrovanú Cipárom. Umelca sme sa opýtali, ako dobrú správu prijal a oslávil.
„Každé uznanie poteší, uznanie od odbornej poroty o to viac. Ako sa však veseliť, keď nás vyzývajú, aby sme boli zodpovední. Som disciplinovaný občan, zostávam doma, nosím rúško, ale – oslávil som to aj tak, a to s mojou ženou, ktorá sa tešila viac ako ja.“ Miroslav Cipár pripomína, že sa teší aj spolu s vydavateľstvom a Grafickým štúdiom Pergamen.
Foto: Ľuboš Pilc
„Potešilo ma, že naše úsilie nebolo márne. Naschvál hovorím v množnom čísle – chcem zdôrazniť, že hlavnú zásluhu má práve grafické štúdio Pergamen. Tam urobili z Božskej komédie a z mojich ilustrácií krásnu knihu, vlastne najkrajšiu. Pergamen je už roky zárukou najvyššej kvality. Kniha je typograficky perfektná. Pravdaže, na začiatku bol zámer vydavateľstva, ktoré sa odvážne rozhodlo vydať Božskú komédiu v jednej knihe! A tá vzbudila veľký záujem čitateľov: takmer polovica nákladu je predaná. Vydavateľstvo nastúpilo ambicióznu cestu vydávania náročných titulov. Povráva sa, že už majú pripravené ďalšie.“
Podpis ako bonus
Ocenená Božská komédia je riešená naozaj novátorsky. Vzbudzuje chuť listovať a čítať, hoci ide o náročný titul. „Pri koncipovaní knihy sme sa rozhodli kumulovať ilustrácie už v úvode knihy. Obyčajne sa začína len frontispicom, v Božskej komédii sú ilustrácie umiestnené hustejšie a vidí sa mi, že kniha tým získala,“ hovorí Miroslav Cipár. Z ocenenej knihy má čitateľ pocit povzbudenia, pozvania. Nie je to kniha pre vyvolených, zvládne ju každý a bude mať z nej potešenie. „Božská komédia je úctyhodná kniha, a to až do tej miery, že okolo nej naozaj niekedy obchádzame, akoby sme nemali dosť odvahy pustiť sa do čítania. Je to čítanie náročné, namáhavé a zdĺhavé. Kde na to zobrať čas? Božská komédia je však viac ako literatúra, a tak sa oplatí skúsiť do diela preniknúť.“
Sám výtvarník v rozhovore pre magazín Pravdy povedal, že sa mu spočiatku ťažko do témy prenikalo. Čítal nesústredene a musel sa do knihy zahĺbiť znova. Potom už vnímal text naplno, dokonca si všímal aj to, čo je „pod čiarou“, vysvetlivky a doplnky a zážitok mal neuveriteľne silný. „Dante bol nielen spisovateľ, ale aj vplyvný mysliteľ a filozof,“ hovorí Miroslav Cipár. „Táto kniha je o nás, o ľuďoch a spoločnosti, o hriechu a treste, o zatratení a pokání, o láske a vykúpení. Patrí medzi skvosty svetovej literatúry. Je to dielo vznešené a ušľachtilé. Nemám obavy o osud Božskej komédie na Slovensku – ohlasy boli už po vyjdení knihy hojné a prekvapilo ma, koľko ľudí zatúžilo mať v knihe podpis ilustrátora.“
Medové čítanie
Miroslav Cipár sa nesťažuje na utlmenie spoločenského života počas pandémie a nachádza hodnoty izolácie: „Som spokojný. Seniorom zrazu venujú viac pozornosti, ako keby sme teraz boli nielen v ohrození, ale aj cennejší. Vyhovuje mi menší ruch. Menej rozptýlenia u mňa aj tak prekvapujúco vyústilo do nedostatku času. Pred nedávnom sme so ženou oslávili šesťdesiate výročie svadby, a tak vnímam tento čas ako akési medové týždne. Veľa maľujem, kreslím a robím kresby k novým knihám Pavla Vilikovského a Tomáša Janovica. No a čítame! Moja žena je v čitateľskom klube, je posadnutá čítaním. Aby toho nebolo málo, čítame si spolu nahlas. Knihy, ktorým svedčí prednes. Teraz akurát je to Starý zákon. Čítame systematicky, od začiatku, dostali sme sa až ku knihe Proroka Daniela. Vyslovené slovo má väčšiu silu. Nečítame však stále – ráno o piatej idem na hodinku s našou jazvečíčkou Lindou do Horského parku. Vtedy je park iba pre nás, len občas stretneme nejakého zablúdilca. Minule mladého diviaka.“
Miroslav Cipár sa vo svojej tvorbe pohybuje vo veľkom časovom rozpätí – pracuje na námetoch spred stáročí aj na podnetoch zo súčasnosti. Všíma si, ako sa mení svet a čo je trvácne. „Svet sa už zmenil na nepoznanie. Zostal síce guľatý, ale – nie pre každého. Moja mama sa presvedčila, aký je, keď z lode Siera Ventana uvidela, ako sa na obzore vynára nová pevnina a narastá do New Yorku. Film, televízia a cestopisy nám dnes sprostredkúvajú úžasnú rozmanitosť, krásu a divy sveta. Vieme stále viac a dozvedáme sa o každom šuchnutí na planéte okamžite. Informácie nás masírujú, prenasledujú, aj keď nechceme. Narodil som sa v čase, keď nebola voda z vodovodu a záchod nesplachoval. Zato ale nezostával žiadny odpad. Všetko sme zužitkovali. Aj keď máme už separovaný zber a na bioodpad osobitný kontajner, stále cítim previnenie, že sa zúčastňujem na skaze sveta. Dávnejšie som povedal, že mám rád jeseň, lebo vtedy sa sťahujem z telesného leta do seba. Podobné pocity mám aj v dnešnej situácii. Úspech knihy Božská komédia ma o to viac potešil – je náš spoločný.“
