Karikaturista Charlie Mackesy vie ostať malým chlapcom, ale vidí sa aj v ďalších hrdinoch svojej knižky – v krtkovi, ktorý miluje koláče, v líške, ktorá je mlčanlivá, lebo toho veľa prežila, aj v láskavom koňovi, ktorý vie lietať, ale radšej s tým prestal, lebo mu závideli. Štyria priatelia spolu putujú a debatujú o tom, čo je v živote najpodstatnejšie. Životné pravdy, ktoré pritom vyslovujú, pre niekoho budú znieť strojene, kombinácia s pôsobivými ilustráciami im však pridáva na presvedčivosti.
Kníhkupectvá túto knihu zaradili do poličky s motivačnou literatúrou, čo je pre mnohých skôr sprofanovaný pojem, než dobré odporúčanie. V podstate ju zatriedili správne, a predsa má v sebe niečo, čo iným dielam z tejto kategórie chýba: čaro. Charlie Mackesy je autorom textu aj ilustrácií, pretože jednoducho potrebuje obrázky. „Sú pre mňa ako ostrovy, miesta, kam sa dá utiahnuť v mori slov,“ píše v úvode svojej knihy.
Slov je v jeho diele ozaj poskromne, dej posúvajú obrázky a je ho v knihe tiež málo – pretože „vidíme iba svoj zovňajšok, ale takmer všetko sa odohráva vo vnútri“. A tak sa vo vnútri našich hrdinov odohráva zmena a pri spoločnej ceste každý príde na niečo, čo je preňho dôležité. Krtko zistí, že objatie vydrží dlhšie než jeho obľúbený koláč. Kôň sa medzi priateľmi odváži znova lietať. Líške dávajú silu ísť ďalej jej traja priatelia. A Chlapec, ktorý sa cíti stratený, už vie, že domov ho privedie láska, aj to, že domov neznamená vždy len miesto.
Podľa všetkého ani pre autora Charlieho Mackesyho domov neznamená len miesto, počas svojho 57-ročného života pobudol a maľoval v Južnej Amerike, v Južnej Afrike aj v USA a momentálne žije pri Londýne. Kresliť sa vraj naučil za tri mesiace od amerického portretistu, ktorý mu vysvetlil základy anatómie a ukázal, ako sa vyhnúť detským chybám pri kreslení. Presadil sa ako karikaturista v renomovanom britskom týždenníku The Spectator aj ako ilustrátor v knižnom vydavateľstve Oxfordskej univerzity, jeho obrázky už vyzdobili steny nemocníc, väzníc, cirkevných budov aj univerzít a v azylových domoch pre ženy.
Kniha Chlapec, krtko, líška a kôň vyšla v Londýne tesne pred koronakrízou a britské médiá ju vzápätí označili za prorockú, veď, ako sa v nej píše, „každý sa trochu bojí, ale spolu sa bojíme menej“. V časoch konzumu pripomína to najdôležitejšie – potrebu zostať ľudskou bytosťou. Pretože „láskavosť nič neprekoná“.
