Paradoxy pandémie alebo prečo v Labuťom jazere nie sú sivé labute

, 05.07.2020 09:00

To, že v Labuťom jazere žiadne sivé labute neúčinkujú, nie je žiadna náhoda. Sivá labuť je symbolom udalosti, ktorá veľmi pravdepodobne príde, a predsa nás zaskočí a šokuje. Presne ako pandémia koronavírusu. Uznávaný politológ Ivan Krastev prichádza so svojou esejou Európa a pandémia práve včas, ešte kým nezabudneme.

Epidémie sú ako siroty – nik nevie, odkiaľ pochádzajú, a zároveň sú ako seriál na Netflixe – koniec jednej série znamená, že na ďalšiu si stačí počkať.

Spoločnosť v karanténe je uzavretá, ľudia prestávajú precovať,s tretávať sa, jazdiť autom, život sa zastaví. Ako dlho však pretrvá spomienka na tento sociálny experiment? Ako vírus ovplyvňuje globalizáciu a deglobalizáciu, nacionalizmus, vzťah jednotlivca a spoločnosti, dôveru ľudí v štát? Ako nás ovplyvňuje obyčajný ľudský strach a úzkosť? Krastev vidí mnohé otázky a súvislosti, ktoré pandémia vyplavila na povrch.

Ivan Krastev: Európa a pandémia
Ivan Krastev: Európa a pandémia Autor: Absynt

„Epidémie sú ako siroty – nik nevie, odkiaľ pochádzajú, a zároveň sú ako seriál na Netflixe – koniec jednej série znamená, že na ďalšiu si stačí počkať,“ pripomína Ivan Krastev. Epidémie vôbec nie sú zriedkavé, no ich príchod nás zakaždým prekvapí. Náš svet zmenia tak, ako to dokážu len vojny a revolúcie. Napriek tomu ostávajú zabudnuté. Španielska chrípka (1918 – 1920) s 500 miliónmi nakazených postihla celú vtedajšiu tretinu ľudstva. Obeťami na životoch (medzi 50 až 100 miliónmi) prekonala prvú (17 miliónov) aj druhú svetovú vojnu (60 miliónov). A predsa ju ľudia nepovažujú za najhrozivejšiu tragédiu 20. storočia.

Pandémia COVID-19 prišla po troch predchádzajúcich: za posledných desať rokov sme zažili vojnu proti terorizmu, utečeneckú krízu aj globálnu finančnú krízu. Každá z nich Európu a svet zmenila, len sme si možno dosť dobre nevšimli ako.

Hrozba terorizmu spôsobila, že sa obyvatelia najmä v Spojených štátoch museli vzdať časti svojho súkromia výmenou za pocit vyššej bezpečnosti. Pandémia nastolila dozor zdravotný, sledovanie pohybu ľudí cez mobilné aplikácie či cez povinnú štátnu karanténu. V Taliansku vyjsť si na nepovolenú prechádzku znamenalo pokutu či väzenie.

Utečenecká kríza občanom Európskej únie ukázala, že hranice ostávajú naďalej dôležité, aj to, že sa o svoj „dom“ delíme len veľmi neochotne. Pandémia dokonca celkom zatvorila vnútorné hranice medzi jednotlivými členskými štátmi. A globálna finančná kríza odhalila, že reťaz je len taká silná, ako jej najslabšie ohnivko, a že nie sme ochotní znášať cudzie dlhy. Každá z týchto nedávnych kríz preverila základné princípy, na ktorých Európa stojí: humanizmus, solidarita, demokracia. Ale žiadna z nich nám nenastavila zrkadlo tak ako COVID-19.

Ivan Krastev pomenoval skryté paradoxy vírusu. COVID-19 odhaľuje temnú stránku globalizácie a zároveň funguje ako jej urýchľovač. Migrácia turistov, obchodníkov, pracovníkov či utečencov podporovala šírenie koronavírusu, no vírus svet spojil tak ako nikdy predtým. Vírus urýchlil trendy k deglobalizácii, ale limitoval nacionalizáciu: tým, že roztrhal všetky globálne zásobovacie siete, obnažil, aká dôležitá je medzinárodná spolupráca. A ukázal, že dnes nestoja proti sebe národy a štáty ako vo vojne.

Strach z pandémie vyvolal v počiatkoch pocit národnej jednoty, ale ekonomické, spoločenské a politické rozdiely budú nakoniec ešte výraznejšie. Počas pandémie došlo tiež k dočasnému odstaveniu demokracie, veď mnohé krajiny vyhlásili núdzový alebo výnimočný stav, ale práve preto ľudia po autoritárskom vládnutí túžia ešte menej. Európska únia bola v počiatkoch pandémie neviditeľná, práve to však môže v budúcnosti vyvolať potrebu posilnenia jej kompetencií, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti.

Krastevove úvahy nie sú predpoveďou, ako bude alebo ako by mal vyzerať svet po koronakríze. Je to kniha o Európe a jej „chorobách“ a na konci pandémie jej Krastev predpovedá veľkú zmenu. Rovnako dobre sa môže rozpadnúť alebo zmocnieť. Kniha vyšla naraz vo väčšine európskych krajín, na Slovensku vo vydavateľstve Absynt.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#knižné tipy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku